10. 5. 1859 – 25. 12. 1942

slovenský technik

Po štúdiách techniky v Budapešti a v Zürichu vykonal dvojročnú prax v Strojárňach uhorských štátnych železníc a v roku 1884 pokračoval v štúdiách na parížskej Sorbone. V Českomoravskej strojárni v Prahe začal rozvíjať svoj konštruktérsky cit pri výrobe parných strojov a turbín. Pre jeho odborné znalosti v konštrukcii strojov povolali Stodolu v roku 1892 založiť katedru stavby strojov v Zürichu. O rok neskôr, vo veku 37 rokov, bol vymenovaný za profesora. V tejto funkcii zotrval 37 rokov, až do odchodu do dôchodku v roku 1929. Po svojom príchode na školu sa pustil do budovania laboratória, kde zosúladil odbornú prax s vynikajúcimi vedomosťami z matematickej analýzy. Takto vzniklo prestížne dielo „Parné turbíny a vyhliadky tepelných strojov“, ktoré vyšlo v roku 1902 a bolo preložené do všetkých svetových jazykov. Publikoval vyše 80 vedeckých prác vo všetkých odborných časopisoch v Európe. V roku 1901 vymenovali Stodolu za doživotného profesora školy. Udelili mu celý rad vyznamenaní a medailí. Bol učiteľom a vedcom, ktorý mal fantáziu a potrebu tvoriť.