Dohovor z Espoo

Dohovor Európskej hospodárskej komisie OSN E/ECE/1250 o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice (Dohovor z Espoo) bol prijatý 25. februára 1991 vo fínskom meste Espoo v záujme rozvoja medzinárodnej spolupráce pri zabezpečovaní priaznivého životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja.  Dohovor nadobudol platnosť 10. septembra 1997. Slovenská republika dohovor ratifikovala 22. novembra 1999 a dohovor v SR vstúpil do platnosti 17. februára 2000.
Cieľom Dohovoru je zavedenie princípov posudzovania vplyvov na životné prostredie do vnútroštátnej legislatívy jednotlivých štátov a umožnenie iným štátom zasiahnuť presne stanoveným spôsobom do prípravy činností, ktoré sú vykonávané mimo ich územia a ktoré môžu mať nežiadúci vplyv na ich životné prostredie.

Aarhuský dohovor

Dohovor Európskej hospodárskej komisie OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) bol podpísaný 25. júna 1998 v dánskom Aarhuse. Dohovor nadobudol platnosť 30. októbra 2001. Slovenská republika k dohovoru pristúpila 5. decembra 2005.
Aarhuský dohovor je jedným z najvýznamnejších dokumentov v oblasti ochrany životného prostredia v súlade s princípmi udržateľného rozvoja a presadzovaním jedného zo základných ľudských práv - práva na priaznivé životné prostredie. Okrem ochrany životného prostredia dohovor pojednáva i princípy občianskej spoločnosti.
Cieľom dohovoru je podporovať zodpovedný a transparentný rozhodovací proces a posilniť účasť verejnosti na rozhodovacom procese týkajúcom sa životného prostredia a všeobecného vývoja občianskej spoločnosti.
Aarhuský dohovor stanovuje povinnosti signatárskych štátov voči verejnosti v oblasti životného prostredia.

Dohovor je založený na troch princípoch:

• Prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí.
• Účasť verejnosti na rozhodovacom procese.
• Prístup verejnosti k právnej ochrane v otázkach životného prostredia počas rozhodovacieho procesu.

Prvý princíp je v súčasnosti realizovaný slovenským zákonom č. 211/2000 Z. .z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov a zákonom č. 205/2004 Z. .z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí. V rámci realizácie druhého piliera je najviac používaným zákon EIA.