Rádioaktivita predstavuje prirodzenú alebo umelo spôsobenú premenu jadra atómu sprevádzanú vysielaním rádioaktívneho žiarenia. S rádioaktivitou sa stretávame denne.

Unikajúce rádioaktívne látky sa môžu šíriť predovšetkým atmosférou vo forme rádioaktívneho oblaku. Smer a rýchlosť šírenia je závislá od poveternostných podmienok. Najmä smeru a rýchlosti vetra. Rádioaktívny oblak môže obsahovať:

• plynné rádioaktívne látky – najmä rádioaktívne izotopy vzácnych plynov kryptónu a xenónu, jód, prchavé látky ako telúr, cézium, ruténium
• rádioaktívne aerosóly, ktoré obsahujú zmes rádionuklidov vrátane rádionuklidov, ktoré sú menej alebo málo prchavé (napríklad stroncium, bárium, transurány)

Z oblaku sa môžu uvoľňovať pevné častice a usádzať sa na dostupných povrchoch. Dochádza k povrchovej kontaminácii pôdy, objektov, rastlín aj nekrytých osôb a zvierat. V prípade, že pri prechode rádioaktívneho mraku prší, dochádza k vymývaniu rádionuklidov z atmosféry a teda k ich zvýšenej sedimentácii (usadzovaniu) na zemskom povrchu. Pri pobyte v otvorenom teréne dochádza k externému ožiareniu osôb z rádioaktívneho oblaku a zo sedimentovaných rádionuklidov na povrchu. Okrem toho prispieva k ožiareniu inhalácia rádioaktívne kontaminovaného vzduchu.

Všetky sú pre človeka a zdravie nebezpečné! Preto je potrebné sa pred nimi chrániť.

Späť na užitočné informácie