Povrchová baňa
V povrchovej bani sa uhlie doluje z uhoľných slojov, ktoré sa nachádzajú nie príliš hlboko pod povrchom (až do niekoľkých desiatok metrov). Z povrchu je nutné odviezť všetky nadložné horniny pokrývajúce uhlie a uložiť ich niekde v blízkosti na tzv. výsypku. Pri obrovských množstvách premiestňovanej zeminy, rozsiahlom a hlbokom uhoľnom lome oblasť povrchového dolovania potom získava vzhľad smutnej mesačnej krajiny.
Povrchové dobývanie je však lacnejšie a ekonomickejšie ako dobývanie hlbinné (pozri heslo hlbinná baňa). Dá sa ním vyťažiť skoro 100 % uhoľných zásob, čo je pri hlbinnej ťažbe nemožné. Pokiaľ sa pri ťažbe postupuje uvážlivo, nemusia byť konečné škody na vzhľade krajiny príliš vysoké. Vyťažené povrchové bane je možné rekultivovať tak, aby mohli slúžiť iným účelom.
SKRÝVKA, ŤAŽBA A DOPRAVA
Pod pojmom skrývka sa rozumie odstránenie nadložných vrstiev horniny nad uhoľným slojom a ich doprava na čo najbližšie miesto tak aby, neprekážali ťažbe. Robí sa lopatovými, kolesovými alebo korčekovými rýpadlami s čo najvyšším výkonom. Na dopravu sa používajú široké pásové dopravníky, často s dĺžkou niekoľkých kilometrov.
K najmohutnejším zariadeniam na ťažbu skrývky patria technologické celky, skladajúce sa z obrovských kráčajúcich korčekových rýpadiel, spojených s pásovým mostom dopravujúcim horninu od rýpadla. Po odstránení nadložia sa uhlie dobýva tak isto rýpadlami. Tie ho nakladajú priamo v jame uhoľného lomu buď na veľkokapacitné nákladné automobily, alebo do železničných vagónov. Napriek tomu, že aj uhoľné lomy sa musia odvodňovať a niektoré obzvlášť hlboké lomy sa musia aj umelo vetrať, je ťažba omnoho jednoduchšia než hlbinná. Je náročná na dobrú organizáciu, pretože väčšinou sa pracuje v nepretržitom pracovnom cykle.
