Javys, a.s.

Galéria

Vyraďovanie JEZ vo svete

Vo svete existuje veľké množstvo jadrovo-energetických zariadení, ktoré boli postavené v druhej polovici minulého storočia. Po ukončení platnosti licencie na prevádzku musia byť tieto zariadenia odstavené a následne vyradené. Začiatky programu vyraďovania jadrových zariadení vo svete sa datujú do 80-tych rokov, kedy začali výskumné práce na malých pilotných projektoch, ktorých cieľom bolo overiť demontážne a dekontaminačné techniky vyraďovania.

Vyraďovaniu jednotlivých jadrových zariadení predchádza väčšinou náročný legislatívny proces získania povolenia na vyraďovanie od príslušného dozorného orgánu. Dozorným orgánom je vo väčšine krajín štátna inštitúcia zaoberajúca sa jadrovou bezpečnosťou, napr. V Kanade CNSC (Canadian Nuclear Safety Commission), v Južnej Korei KINS (Korea Institute of Nuclear Safety) atď. Dozorným orgánom musí prevádzkovateľ predložiť dostatočne včas všetku potrebnú dokumentáciu, projekt i správy o vplyve vyraďovania na životné prostredie.

Základný variant vyraďovania, ktorý sa uvažuje pri výpočtoch a plánovaní je vyraďovanie na zelenú lúku. Povolenie na vyraďovanie pokrýva všetky činnosti až do ukončenia procesu vyraďovania, ktorý vo všeobecnosti uvoľňuje lokalitu na neobmedzené používanie. V niektorých štátoch, napr. v Japonsku, sa predpokladá, že lokalita vyraďovanej elektrárne bude kontinuálne využitá pre umiestnenie nových JE.

Existuje medzinárodný konsenzus, že sú v princípe tri rozdielne stratégie pre vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky:

  • okamžité vyraďovanie v časovom intervale 10 rokov,
  • odložené vyraďovanie v časovom intervale cca 30–50 rokov, po vybudovaní ochranného uloženia,
  • ochranné uloženie reaktora

 

Prevádzkovateľ si vyberie jednu z týchto stratégií na základe plánu vyraďovania zohľadňujúceho časové, technické a finančné možnosti.

Financovanie procesu vyraďovania, nákladov na spracovanie a uloženie vzniknutých RAO sa uskutočňuje v mnohých štátoch prostredníctvom špeciálneho fondu zriadeného pre tento účel. Prevádzkovatelia jadrových elektrární si musia pomocou tohoto fondu vytvoriť finančné rezervy, ktoré v budúcnosti pokryjú financovanie nákladov na vyraďovanie JEZ v súlade s navrhovaným variantom vyraďovania.

Časový harmonogram vyraďovania závisí na vybranom variante, stratégii a komplexnosti projektu vyraďovania. Samotné vyraďovanie nasleduje po etape odstavenia zariadenia, vyvezení vyhoreného paliva a spracovaní prevádzkových odpadov. Popri týchto činnostiach sú vykonávané špecifické štúdie a výskumné práce za účelom vylepšenia technológií, optimalizácie postupu vyraďovania a jeho časovania a za účelom zníženia nákladov.

Praktické skúseností ukazujú, že vyraďovanie jadrových elektrární trvá viac ako 10 rokov. Pri stratégii ochranného uloženia je potrebné pripočítať dobu, počas ktorej bude jadrové zariadenie uložené, no stále monitorované.

Túto stratégiu vyraďovania si ako základnú vybralo v osemdesiatych rokoch minulého storočia Francúzsko. Celková demontáž zariadenia sa realizuje až po 50-tich rokoch, kedy dôjde k významnému zníženiu rádioaktivity 60Co.

Počas ochranného uloženia je jadrové zariadenie vlastne skladom zariadení, ktoré ešte obsahuje a sú pod stálym dozorom. Po tejto etape je jadrové zariadenie úplne demontované.

Vyraďovanie JE vyžaduje použitie špecifických technológií pre demontáž. Spoločnosti zaoberajúce sa vyraďovaním navrhujú a implementujú rôzne dekontaminačné procesy (chemické, elektrochemické a mechanické) and rozličné demontážne techniky (rezanie, demolácie a deliace techniky).

V procese vyraďovania JE vzniká z demontovanej technológie množstvo rádioaktívnych materiálov s rôznou aktivitou. Tieto materiály (okrem vysokoaktívnych) sú upravované do formy pre ich ukladanie najčastejšie v úložisku nízko a stredne aktívnych RAO. Úložiská nízkoaktívnych RAO sú navrhované a konštruované s cieľom zaistenia ochrany obyvateľstva a životného prostredia použitím multibariérového systému na niekoľko sto rokov. V rade štátov ako napr. Španielsko a Švédsko je verejnosť priamo zapojená do procesu rozhodovania o výstavbe úložísk.

Vysokoaktívne odpady – vyhorené jadrové palivo, tlaková nádoba reaktora a vnútorné časti reaktora sú v relatívne malých množstvách v porovnaní s nízko a stredne aktívnymi odpadmi. V mnohých štátoch sa realizuje intenzívny výskum a projektovanie hlbinného úložiska VJP a taktiež vysokoaktívnych RAO. Výskum a projektovanie hlbinného úložiska prebieha vo Francúzsku, Belgicku, Nemecku, Švédsku, USA, Japonsku, štátoch bývalého ZSSR a celom rade ďalších krajín.

Alternatívne riešenie je konštrukcia povrchových centralizovaných dočasných skladov, ktoré by boli spôsobilé skladovať vyhorené palivo a iné odpady do doby, kedy bude k dispozícii finálne ukladanie týchto odpadov. Podľa plánu SKB (švédska organizácia pre nakladanie s RAO) prevádzka hlbinného geologického úložiska v hĺbke približne 500 m pre vyhorené palivo je naplánovaná po roku 2020.

detail
detail