p

Príprava na skúšku:

To čo je označené červeným, (môže byť na skúške).
Budú otvorené aj zatvorené otázky, takže niečo bude treba aj vysvetliť vlastnými slovami, formou papierového testu.

Na skúške bude len to čo bolo na prednáške a v širšom kontexte to čo je v knihe Východiská v mediálnych a komunikačných štúdiách.

PROPEDEUTIKA - označuje súbor vedomostí, ktoré je potrebné nadobudnúť ako predpoklad pre ďalšie vzdelávanie v danom odbore (inak povedane aj uvod úvod do štúdia určitej vedeckej disciplíny

Koordinátorka štúdia pre externistov je: Mgr. Lucia Magalová, PhD.

Prodekanka pre výchovno-vzdelávaciu činnosť Mgr. Juliána Mináriková, PhD.

Organizačná štruktúra UCM
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Fakulta masmediálnej komunikácie
      Katedry:
                     - Katedra masmediálnej komunikácie
                     - Katedra marketingovej komunikácie
                     - Katedra jazykovej komunikácie
                     - Katedra umeleckej komunikácie  
                     - Katedra mediálnej výchovy
                      - Katedra digitálnych hier
                    

Fakulta prírodných vied
Fakulta sociálnych vied
Filozofická fakulta
Fakulta zdravotníckych vied
Inštitúte manažmentu

Vedenie univerzity:

rektorka prof. Mgr. Katarína Slobodová Nováková, PhD. (môže byť na skúške)
pod ňou sú prorektori

Vedenie fakulty: (Fakulta masmediálnej komunikácie)

Dekanka doc. PhDr. Ľudmila Čábyová, PhD. (môže byť na skúške)
  - Prodekani

 

 

Oslovovanie:

Bc.                         Mgr.                      PhDr., PhD., DrSc.                           doc.                       prof.

bakalár                  magister/ka      doktor                                                  docent                 profesor

ak má funkciu na univerzite

doc. PhDr. Ľudmila Čábyová, PhD. je zároveň dekanka, takže ju oslovujeme pani dekanka
doc. PhDr. Jana Radošinská, PhD. je zároveň prodekanka,  takže ju oslovujeme pani prodekanka

okrem toho sú ešte čestné tituly a vedecké hodnosti

Pred menom píšeme docent, resp. profesor (menuje prezident)

Funkcie na univerzite:
prodekan            dekan                   prorektor                           rektor
ak má niekto túto funkciu, oslovujeme ho funkciou, nie titulom (funkcia je viac ako titul)

Komunikačné kanály FMK

Web – pre verejnosť
SharePoint – pre študentstvo (dokumenty, formuláre, šablóny, oznamy, eventy...)
Archív FMK – e-knihy, požičovňa techniky atď.
Instagram: fmk_insider – dôležité info

 

 

 

Prezentácia 03: Masmediálne štúdiá v systéme vied – názov sa mení na:
                             Mediálne a komunikačné štúdiá

Zmena názvu je z dôvodu zmeny technológií – príchod internetu a nových možností prenosu informácií.
Prečo treba študovať médiá? – Médiá majú obrovský vplyv na náš život (napr. médiá šíriace hoaxy)
Mediálne a komunikačné štúdiá vychádzajú (vznikli) najmä zo:
- sociálnych a humanitných vied

Dve vývojové etapy:
- Teória masovej komunikácie (staršia)               (30. – 40. roky 20. stor.)
- (Mas)mediálne štúdiá                (novšia)                začiatok 60. rokov –  súčasnosť

Začiatky systematického štúdia médií sa datuje na medzivojnové obdobie. (30. – 40. roky 20. stor.)
Prví výskumníci pochádzajú zo skupiny sociológov. (môže byť na skúške)

Mediálne a komunikačné štúdiá - Vedecké skúmanie médií, presnejšie mediálnych inštitúcií, ich vlastníkov, produktov, ktoré vytvárajú, zámerov a kreatívnych postupov jednotlivých tvorcov a v neposlednom rade preferencií a názorov recipientov.

Vedecké disciplíny delíme na sociálne, humanitné, technické a prírodné vedy. Mediálne a komunikačné štúdiá zaraďujeme medzi sociálne vedy, čiastočne aj humanitné a technické.

Sociálne vedy (zaujímajú sa o rôzne stránky života ľudskej spoločnosti a vzťahy medzi jedincami patria sem:      

• sociológia (napr. rodové a rasové nerovnosti v médiách) – zaoberá sa skupinou ľudí
• psychológia (emócie, individuálne reakcie, našu motiváciu komentovať a zdieľať obsahy, problém kyberšikany, zmenu postojov jedincov) – zaoberá sa jednotlivcami
• ekonómia (návratnosť investícií, majetkové vzťahy, predplatené služby)
• sociálna a kultúrna antropológia (zvyky a rituály, ktoré sa menia vplyvom médií)
• politické a právne vedy (autorské a mediálne právo, právna ochrana publík mediálnych obsahov), napr. systém označovania programov symbolmi
  všímame si napríklad vplyv médií na politický systém

 Humanitné vedy (zaoberajú sa rozvojom ľudského poznania v oblasti kultúry, umenia a komunikácie)

Patria sem:

filozofia – vplyv kumin. foriem na ľudskú spol. (napr. etické stránky tvorby mediálnych obsahov)
estetika - vnímanie mediálnej tvorby ako umenia (napr. vytváranie umeleckých diel pomocou AI)
história – prepojenie medzi vývojom médií a spol. pokrokom (hľadanie prepojenie technológií a médií) fotka, TV, internet
mediálna pedagogika - využívanie médií v pedagogike (napr. školenia pre seniorov)
jazykoveda (lingvistika) - náuka o využívaní jazyka (napr. vystupovanie moderátorov)
literárna a filmová veda - (tvorba námetov, scenárov, strihu)

Technické vedy (zameriavame na proces prenosu informácie po technickej stránke, web...

Mediálne a komunikačné štúdiá majú interdisciplinárny charakter, čiže čerpajú z rôznych vedných odborov. Čiže štúdium do šírky a nie do hĺbky.

Súvisiace pojmy – postupný vývoj mediálnych a komunikačných štúdií (od najjednoduchšieho po najzložitejší prístup)

• interdisciplinarita (kombinovanie vedných odborov)
• transdisciplinarita (komplexné skúmanie témy)
• multidisciplinarita (kombinovanie množstva vedeckých disciplín)

 

Prezentácia 04

Veda spôsob, akým ľudia poznávajú svet.
Veda sa presadila ako dominantný spôsob vysvetľovania (interpretácie) sveta v období osvietenstva.
Vedecké bádanie je založené na objektívnosti, pravdivosti a metodickosti.
Cieľom vedy je empiricky zisťovať nové poznatky a tvoriť teoretické koncepty.

Chronologické zoradenie vývoja ľudského poznávania:
- predvedecké poznanie
- mimovedecké poznanie
- vedecké poznanie (systematické zisťovanie nových poznatkov na základe vhodných vedeckých metód)

Existujú rôzne formy vedeckého poznávania, ide hlavne o:
- deskripciu = opis
- explanáciu = vysvetľovanie
- predikcia = predpokladanie

Cieľom vedy je empiricky zisťovať nové poznatky a tvoriť teoretické koncepty.

Výskum, teória, prax

Subjekty vedeckého poznania – osoba/y, inštitúcie ktoré robia výskum (môže to byť aj tím, výskumné centrá, univerzity, prieskumné agentúry, výskumné centrá atď.) – čiže ten kto báda

Objekt – to čo skúmame (objekty, produkty, spoločenské javy, komunikačné systémy)

Cieľ výskumu je vysvetľovať vlastnosti javov alebo udalostí, skúmať ich podstatu,
predpovedať ich budúci vývoj, formulovať tzv. “vedecké zákony”, na základe ktorých sa tieto
udalosti a javy odohrávajú

Dôležité je odlíšiť cieľ od metódy

V rámci vedeckého poznania a uvažovania využívame tzv. logické myšlienkové postupy

Základné myšlienkové postupy:

analýza – syntéza (neexistujú samostatne)
analýza- delí celok na menšie celky
syntéza- spaja menšie celky do vacsieho

indukcia – dedukcia
indukcia- usudzovanie na základe preskúmania určitého počtu prípadov či poznatkov
                   a stanovenie ďalšieho výroku, kt. je na základe nich pravdepodobný
dedukcia- máme jedno všeobecné tvrdenie a z toho vyvodzujeme špecifické tvrdenia

abstrakcia – konkretizácia
abstrakcia - vyberáme len najdôležitejšie poznatky z celku a vyabstrahujeme dôležitý záver
                      (napr. si vyberieme len časť publikácie, ktorá je pre nás dôležitá)
konkretizácia - hľadanie jednotlivých prípadov/príkladov, na základe ktorých môžeme niečo vysvetliť

komparácia (porovnanie) - generalizácia (zovšeobecnenie)
komparácia porovnanie, zisťovanie vlastností, ktoré sú zhodné a taktiež, ktoré sú rozdielne
generalizácia- vyvodenie všeobecného tvrdenia o skupine javov na základe skúmania len malého percenta z nich, napr. prieskum verejnej mienky

 

Prezentácia 05 – Typy vedeckých a odborných textov

• vedecká monografia (veľký rozsah, min 3 autorských znakov, cca 120 strán, určená je pre vedeckých pracovníkov)
• vysokoškolská učebnica (podobný rozsah ako monografia, ale je určená najmä vš. študentom) komplexnejšie sleduje danú oblasť, je použitý odbornejší jazyk
• skriptá (sú kratšie ako učebnice, je tam viac praxe, grafík, tabuliek...) sú vytvárané pre konkrétny predmet vš. učebnica nie
• slovník (poskytuje základnú orientáciu v problematike, zostavuje ho celý tím)
• zborníkový príspevok (častokrát sa vydáva pri konferenciách, sú tam zosumarizované príspevky z konferencie)
• vedecký časopis (vydáva sa pravidelne, má pridelené číslo ISSN)
  na FMK vychádzajú: Communication Today, EJMAP, Acta Ludologica

 

 

 

Metódy výskumu

Kvantitatívny výskum – KOĽKO ? (má vyššiu presvedčivosť výsledkov, presné čísla)

• vysoká miera štandardizácie
• skúma frekvenciu
• objektívny prístup
• redukuje realitu na počítateľné javy

 výhodou je, že rovnaký výskum môže robiť aj niekto iný napr. v inej krajine a dá sa to porovnávať (komparovať)

nevýhodou je, že sa zameriava len na vypočítateľné dáta

Používajú sa nasledovné metódy:

• kvantitatívna obsahová analýza (napr. pravidelné porovnávanie správ, množstvo kladných/záporných správ)
• dotazníkové prieskumy a výskumy (prieskumy sú krátkodobé, výskumy sú dlhodobé a podstatne zložitejšie) napr. ako google forms – rôzne typy otázok (otvorené, zatvorené, škálovacie)

Kvalitatívny výskum – AKO a PREČO? ide o kvalitu, ideme do hĺbky, je subjektívny výskum, ktorý podlieha interpretácii. Nie je možné ich jednoducho porovnávať (napr. s výskumom v inej krajine)

Metódy kvalitatívneho výskumu:

• rozhovory
• pozorovania
• kvalitatívne formy obsahovej analýzy
  - semiotická obsahová analýza (skúma význam znakov, každý výskumník dosiahne iný výsledok)
  - obrazová analýza (zameriava sa na vizuálne znaky, je viac technickejšia, napr. uhol pohľadu)
  - naratívna/dramaturgická analýza (skúmajú napr. spôsob, akým je prerozprávaný príbeh)
  - diskurzívna obsahová analýza (napr. skúma nálady v spoločnosti)

Triangulácia - je kombinovanie kvalitatívnych a kvantitatívnych metód skúmania

Môže byť simultánna alebo sekvenčná.

 

Kľúčové pojmy vo výskume:

• validita (správnosť merania, prináša mnoho informácií – bola vhodne zvolená metóda)
  kvalitatívne majú vyššiu mieru validity
• reliabilita (zvolené výskumné nástroje merajú spoľahlivo)
  kvantitatívne majú vyššiu mieru reliability

Výskumná vzorka = sú osoby

Výskumný materiál = veci

Výskumné jednotky = môžu byť aj osoby aj veci

 

Ako čítať odborný text

• nenechať sa odradiť
• čítať aktívne a efektívne (vybrať si len podstatné kapitoly)

Ako písať seminárnu prácu – šablóna je na SharePointe

1. titulná strana
2. abstrakt v SJ
3. abstrakt v AJ
4. obsah
5. jadro
6. záver
7. zoznam použitej literatúry
8. zoznam príloh

+ abstrakt – je to jeden odsek cca 10 riadkov, zhŕňa cieľ práce, o čom je daná práca

Študenti píšu vždy autorským plurálom

Citácia – použitie myšlienka autora  od slova do slova, text je v úvodzovkách

Parafráza – prerozprávanie myšlienky autora, text sa nedáva do úvodzoviek

Úvod, záver a zoznam použitej literatúry a prílohy nečíslujeme

Plagiát – porušenie autorského zákona (prevzaté celé texty, bez vyznačenia autora)

Kompilát – je to zlúčených viac prác, alebo ich častí (autori sú vyznačení), chýba však vlastný príspevok / prínos k danej téme

 

 

 

METODOLOGIA VEDY- multi-vedný odbor, ktorý čerpá svoje poznatky najmä z filozofie, psychologie, sociológie, ale podľa potreby využíva aj iné vedné odbory.. výsledkom sú vždy nove znalosti, ktore prinašaju spoločnosti i jednotlivcom úžitok

VEDA- Vedu je možné charakterizovať ako rozvoj vedomostí prostredníctvom výskumu  Takéto vedomosti sú najčastejšie šírené prostredníctvom výučby. Výskum predstavuje metodické hľadanie nových znalostí a taktiež ich dokumentáciu a zverejnenie vo forme vedeckých prác.

DESKRIPCIA- opis(vlastnosti,charakteristika)

EXPLANÁCIA- vysvetlovanie, hladanie dôvodov

PREDIKCIA- predpokladanie

PROJEKTOVANIE- ilustrovanie abstraknych predstava pojmov na konkretnach javoch či situaciach

KONŠTRUOVANIE- systematické kategorizovanie poznatkov(členenia nejakeho javu podla druhov, typov)

SUBJEKT vedeckého poznania-tí, kt. sa venuju vedeckemu badaniu

OBJEKT vedeckého poznania- to, čo skumame

VEDECKE POZNANIE-ciel- vysvetlovat vlastnosti, skumat podstatu, predpovedat vyvoj javov

PREDVEDECKE POZNANIE-bežné poznanie a zdravy rozum

MIMOVEDECKE POZNANIE- pocity, emocie-vyuzivame ho napr. pri kontakte s umeleckymi dielami

KOGNITIVNY- založeny na racionalnom mysleni

EMOCIONALNY- založeny na pocitoch,citoch

AFEKTIVNY-extremne emocionalny, reagujuci okamžite-krik,plač,zachvat

ZAKLADNE MYSLIENKOVE POSTUPY:

analyza- delí celok na menšie celky

synteza- spaja menšie celky do vacsieho

indukcia- postup,kt. najskor diskutuje o jednotlivych tvrdeniach či vlast.,pričom vysledkom je všeob. tvrdenie

dedukcia- najskor uvažujeme o všeob. tvrdeni, z ktoreho dokažeme odvodiť info

abstrakcia- vyberame z textu najdolezitejšie poznatky

konkretizácia- hladanie prikladu, na zaklade ktoreho možme niečo vysvetlit

komparácia- porovnanie

generalizácia- vyvodenie všeovecneho tvrdenia o skupine javov na zaklade skupania len maleho percenta z nich

INTERDISCIPLINARITA- kombinovanie vednych odborov patriacich do tej istej skupiny vied

TRANSDISCIPLINARITA- kombinovanie vednych disciplin, ktore nepatria do tej istej skupiny vied

MULTIDISCIPLINARITA- vyuziva velke mnozstvo vedeckych discliplin

VEDECKÁ MONOGRAFIA- velky rozsah(150-400A5), pre odbornikov a vedcov, zakladom vytvorenia je praca s poznatkami inych autorov, autor prezentuje nove definicie

VYSOKOSKOLKA UC- 100-150A5, pre študentov, prezentuje vysledky vyskumu

SKRIPTA- do 100A5, vytvaraju ich vyučujuci na VŠ ako materialy k učeniu

SLOVNIK-stručny či podrobnejši vyklad pojmov, viac autorov

ZBORNIKY- kratšie vedecke texty prezentovane na konferenciach(5-10A4)

VEDECKY CASOPIS- pravidelne vychadzajuca vedecka publikacia

CITACIA- preberanie myšlienky od slova do slova v ""

PARAFRAZA- preformulovanie textu vlastnymi slovami bez ""

PLAGIAT- porušenie autorskeho zakona(kopirovanie)

KOMPILAT- použitie viacerych diel bez vlastneho prinosu(komentaru)

zoznam bibliografickych pramenov- abecedne, oddelit elektronicke od tlačenych, najskor priezviska autorov