Nový jadrový zdroj je pre Slovensko nevyhnutnosťou. Rozhodujúce budú skúsenosti, odborníci a schopnosť spolupracovať

Rozhovor s Ing. Petrom Líškom, splnomocnencom vlády SR pre rozvoj jadrovej energetiky 

V energetike pôsobí prakticky celý svoj profesionálny život. Začínal pri klasických energetických zariadeniach, od roku 1977 sa venuje jadrovej energetike a počas svojej kariéry zastával aj významné pozície v európskych odborných organizáciách. Dnes stojí pred ďalšou výzvou – ako splnomocnenec vlády SR pre rozvoj jadrovej energetiky sa podieľa na koordinácii prípravy nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. S Petrom Liškom sme sa rozprávali o jeho profesionálnej ceste, energetickej budúcnosti Slovenska, príprave novej elektrárne aj o príležitostiach, ktoré tento projekt prinesie slovenským firmám a mladým odborníkom.

V energetike pôsobíte už niekoľko desaťročí. Ako sa začala Vaša profesionálna cesta a čo Vás priviedlo k jadrovej energetike?

S energetikou som spätý prakticky od svojich šestnástich rokov. Začínal som v klasickej energetike, kde som sa venoval čerpadlám, kotlom, turbínam a ďalším technologickým zariadeniam. Bola to veľmi dobrá škola, pretože som mal možnosť spoznať energetiku od jej technických základov. V roku 1977 som prešiel do jadrovej energetiky a zostal som v nej prakticky celý svoj ďalší profesionálny život. Za tie desaťročia som mal možnosť sledovať jej technologický vývoj, zmeny v organizácii odvetvia aj postupné formovanie európskej energetickej politiky. Práve kombinácia praktických skúseností a medzinárodného pôsobenia mi poskytla širší pohľad na energetiku ako celok.

Vaša kariéra však nebola spojená iba so Slovenskom. Dlhé roky ste pôsobili aj v európskych odborných štruktúrach. Čo Vám tieto skúsenosti priniesli?

Popri práci v slovenskej jadrovej energetike som sa intenzívne venoval medzinárodným aktivitám. Pätnásť rokov som bol členom Vedeckého a technického výboru Euratomu, ktorý je poradným orgánom Európskej komisie. Zaoberali sme sa širokým spektrom otázok súvisiacich s jadrovou energetikou, od štiepnych technológií cez jadrovú fúziu až po využívanie rádioizotopov. Pôsobil som aj v riadiacich štruktúrach európskeho Strategického plánu pre energetické technológie, známeho ako SET-Plan. Na týchto rokovaniach sa stretávali zástupcovia členských štátov a diskutovali o technologickom smerovaní európskej energetiky.

Bol som tiež prezidentom EAES – Európskej spoločnosti pre atómovú energiu, ktorá vznikla v roku 1958. Tieto skúsenosti mi umožnili spoznať množstvo odborníkov, nadviazať profesionálne kontakty a predovšetkým porovnávať jednotlivé prístupy k energetike. Verím, že skúsenosti a kontakty získané počas týchto rokov budem môcť využiť aj pri príprave nového jadrového zdroja na Slovensku.

Dlhodobo ste kritický k niektorým rozhodnutiam európskej energetickej politiky. V čom podľa Vás spočívali jej najväčšie slabiny?

Môj pohľad na energetiku vždy vychádzal predovšetkým z technických a fyzikálnych možností elektrizačnej sústavy. Pri rokovaniach na európskej úrovni som mal niekedy pocit, že politické ambície predbiehajú technickú realitu. Spomínam si napríklad na diskusie o európskych cieľoch v oblasti obnoviteľných zdrojov, znižovania emisií a energetickej efektívnosti do roku 2020. Opakovane som sa pýtal, na základe akých analýz boli tieto ciele stanovené a ako sa má zabezpečiť stabilita elektrizačnej sústavy pri rastúcom podiele zdrojov závislých od počasia.

Nie vždy som dostával uspokojivé odpovede. Pri jednej z diskusií mi predstaviteľ Európskej komisie vysvetlil, že ide o politickú deklaráciu, ktorú je potrebné napĺňať. Energetika však nemôže fungovať iba na základe politických rozhodnutí. Elektrizačná sústava má svoje fyzikálne zákonitosti, ktoré musíme rešpektovať. Ak chceme prijímať dlhodobé strategické rozhodnutia, musia byť podložené dôkladnými technickými a ekonomickými analýzami.

Od začiatku roka pôsobíte vo funkcii splnomocnenca vlády SR pre rozvoj jadrovej energetiky. Čo považujete za svoju hlavnú úlohu?

Mojou úlohou je predovšetkým zabezpečovať koordináciu a komunikáciu medzi vládou a subjektmi, ktoré pripravujú nový jadrový zdroj. Treba zdôrazniť, že splnomocnenec nemá výkonné právomoci investora. Rozhodnutia súvisiace s konkrétnou prípravou a realizáciou projektu zostávajú v kompetencii príslušných spoločností a orgánov.

Mojou úlohou je pomáhať vytvárať podmienky na to, aby projekt napredoval, aby boli jednotlivé kroky koordinované a aby vláda mala potrebné informácie na prijímanie rozhodnutí. Pri takomto rozsiahlom projekte je dôležité, aby všetky zainteresované strany postupovali koordinovane. Ide o investíciu, ktorá presahuje jedno volebné obdobie a ktorej výsledky budú ovplyvňovať slovenskú energetiku na ďalšie desaťročia.

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom jadrovej energie na výrobe elektriny. Akú úlohu by podľa Vás malo jadro zohrávať v budúcnosti?

Som presvedčený, že jadrová energetika musí zostať základným pilierom slovenskej elektroenergetiky. Ak sa pozrieme na naše možnosti, nemáme veľa alternatív. Uhlie sme prakticky odstavili a ani nedisponujeme domácimi zásobami, na ktorých by sme mohli postaviť budúcnosť výroby elektriny. Obnoviteľné zdroje nedokážu zabezpečiť stabilnú prevádzku elektrizačnej sústavy.

Potrebujeme zdroje, ktoré dokážu vyrábať elektrinu spoľahlivo a nezávisle od počasia. Z tohto pohľadu prichádzajú do úvahy predovšetkým jadrové a plynové elektrárne. Pri ich porovnávaní musíme zohľadňovať nielen cenu vyrobenej elektriny, ale aj bezpečnosť dodávok energie. A práve tu má jadrová energetika významnú výhodu. Jadrové palivo je možné zabezpečiť na niekoľko rokov dopredu. Pri zemnom plyne sú možnosti skladovania podstatne obmedzenejšie a jeho dodávky môžu byť citlivé na geopolitické alebo trhové udalosti. Z týchto dôvodov som presvedčený, že Slovensko nemá inú rozumnú cestu, než pokračovať v rozvoji jadrovej energetiky a pripraviť výstavbu ďalšieho jadrového zdroja.

Znamená to, že by sme mali podiel jadrovej energie na Slovensku ešte zvyšovať ?

Samozrejme, musíme sa pozerať na celú elektrizačnú sústavu a na jej schopnosť regulovať výrobu a spotrebu elektriny. Dôležitú úlohu zohrávajú vodné elektrárne, najmä prečerpávacie, ako je napríklad Čierny Váh. Zároveň však treba povedať, že aj moderné jadrové elektrárne dokážu regulovať svoj výkon.

Pri nových typoch reaktorov sa už v projektových požiadavkách počíta s možnosťou meniť výkon v pomerne širokom rozsahu. Preto som presvedčený, že je potrebné vydať sa cestou výstavby nového jadrového zdroja, ktorý bude reagovať na rastúcu spotrebu elektriny v budúcnosti, ale aj chystané odstávky už existujúcich jadrových blokov, ktorým skončí životnosť.

Jedným z dôležitých rozhodnutí pri príprave nového jadrového zdroja bolo vysporiadanie vlastníckych vzťahov v spoločnosti JESS. Prečo bol tento krok taký významný?

Aby sme pochopili význam tohto rozhodnutia, musíme sa vrátiť k obdobiu vzniku spoločnosti JESS. Keď sa spoločnosť v roku 2009 zakladala, situácia v jadrovej energetike bola odlišná od dnešnej. V Českej republike vtedy neboli vytvorené priaznivé podmienky na realizáciu nového jadrového projektu, a preto mala česká strana záujem podieľať sa na príprave nového zdroja na Slovensku.

Postupne sa však situácia zmenila. Česká republika začala pripravovať vlastné nové jadrové bloky a jej priority sa prirodzene presunuli k domácim projektom. Pre slovenský projekt to znamenalo, že bolo potrebné vyriešiť vlastnícke usporiadanie JESS tak, aby bolo možné prijímať rozhodnutia bez zbytočných komplikácií a rozdielnych záujmov akcionárov. Pri investícii takéhoto rozsahu musí byť jasné, kto za projekt zodpovedá, kto prijíma rozhodnutia a akým spôsobom sa bude postupovať. Preto považujem odkúpenie akcií za existenčne dôležitý krok pre ďalšiu prípravu nového jadrového zdroja.

Aké konkrétne kroky teraz čakajú Slovensko a spoločnosť JESS pri príprave novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach?

Najbližšou úlohou je zosúladiť konkrétny projekt nového jadrového bloku s podmienkami lokality Jaslovské Bohunice. Musíme podrobne preveriť pripravenosť územia a všetkých nadväzujúcich častí infraštruktúry. Ide napríklad o vyvedenie elektrického výkonu, zabezpečenie prívodu surovej vody, odvodov, dopravného napojenia či ďalších technických systémov.

Zjednodušene povedané, potrebujeme presne definovať, ako bude nový blok v konkrétnej lokalite umiestnený a aké úpravy budú potrebné. Na základe týchto podkladov bude nasledovať príprava základného technického projektu, takzvaného basic designu.

Práve tento stupeň projektovej dokumentácie bude rozhodujúci pre ďalší postup. Umožní podrobnejšie definovať technické riešenie, pripraviť harmonogram a vytvoriť podklady na presnejšie stanovenie ceny výstavby. Bez dostatočne rozpracovaného projektu nie je možné zodpovedne hovoriť o konečnej cene ani o presnom časovom harmonograme. Popri technickej príprave nás čaká aj zmluvná a finančná stránka projektu, teda rokovania s dodávateľmi, rozdelenie zodpovedností a nastavenie podmienok realizácie.

Výstavba nového jadrového zdroja bude jednou z najväčších investícií v histórii Slovenska. Aké príležitosti môže priniesť domácemu priemyslu?

Zapojeniu slovenských spoločností sa venujeme od začiatku prípravy projektu. Na Slovensku máme významné inžinierske kapacity, skúsenosti s montážnymi prácami aj odborníkov, ktorí sa dlhodobo pohybujú v jadrovej energetike. Musíme však realisticky posúdiť, aké typy dodávok dokážu naše podniky zabezpečiť. Dôležité je, aby slovenské podniky včas získali informácie o technických požiadavkách a možnostiach zapojenia do dodávateľského reťazca.

Aj preto sme začali komunikovať s predstaviteľmi podnikateľského prostredia a obchodných komôr. Naším záujmom je vytvoriť podmienky, aby sa slovenské firmy mohli na projekte podieľať v čo najväčšom rozsahu, ktorý bude zodpovedať ich schopnostiam a kvalifikácii.

Má Slovensko dostatok odborníkov na realizáciu takého rozsiahleho projektu?

Odpoveď je áno aj nie. Slovensko má veľa skúsených odborníkov, ktorí pracovali alebo stále pracujú na jadrových projektoch doma aj v zahraničí. Ak by sme dokázali využiť celý tento potenciál, máme na čom stavať. Zároveň však potrebujeme vychovať novú generáciu technikov a inžinierov. Výstavba jadrovej elektrárne nie je záležitosťou iba jadrových fyzikov. Potrebujeme stavebných inžinierov, strojárov, elektrotechnikov, chemikov a množstvo ďalších profesií. Pre mladých ľudí bude tento projekt mimoriadnou príležitosťou. Na výstavbe takéhoto rozsahu sa môžu naučiť veci, ku ktorým by sa pri bežnej práci dostávali len veľmi ťažko.

Nový jadrový zdroj sa pripravuje v lokalite, v ktorej už dnes pôsobí spoločnosť JAVYS. Čo môže tento projekt znamenať pre jej ďalšiu budúcnosť?

Myslím si, že tento projekt bude znamenať nové možnosti pre celý slovenský jadrový sektor vrátane spoločnosti JAVYS. Konkrétna podoba jej zapojenia bude, samozrejme, závisieť od rozhodnutí vedenia spoločnosti a ďalších zainteresovaných subjektov.

Treba však vnímať širšie súvislosti. Na Slovensku máme vybudované odborné kapacity, technologickú infraštruktúru a množstvo skúseností, ktoré vznikali počas desaťročí prevádzky a vyraďovania jadrových zariadení. Príprava nového jadrového zdroja môže vytvoriť ďalšie príležitosti na využitie týchto skúseností a zároveň priniesť perspektívu pre budúce generácie pracovníkov v jadrovej energetike.

Počas svojej kariéry ste zažili viacero významných etáp rozvoja jadrovej energetiky. Čo bude podľa Vás najdôležitejšie, aby sa Slovensku podarilo nový jadrový zdroj úspešne pripraviť a postaviť?

Ak by som mal zdôrazniť jednu vec, bola by to ochota spolupracovať. Pri takomto projekte sa stretáva množstvo organizácií, odborníkov, dodávateľov a inštitúcií. Každý má svoje úlohy, kompetencie a zodpovednosť. Samozrejme, technické znalosti, financovanie či kvalitné projektové riadenie sú nevyhnutné. Ale ani tie najlepšie predpoklady nestačia, ak medzi jednotlivými účastníkmi nebude fungovať spolupráca.
Ak budeme namiesto dôvodov, prečo niečo nejde, hľadať možnosti, ako to urobiť, máme dobré predpoklady tento projekt zvládnuť. A práve takýto prístup by som chcel vidieť u všetkých, ktorí sa na príprave nového jadrového zdroja budú podieľať.

Ďakujem za rozhovor

Ing. Peter Podstupka
manažér komunikácie