20 rokov očami našich zamestnancov
 |
Ľubomír Cibulka |
Keď Ľuboš Cibuľka nastupoval po skončení strednej priemyselnej školy v roku 1983 do elektrární, svet výpočtovej techniky vyzeral úplne inak než dnes. Počítače zaberali celé miestnosti, používateľ si musel dopredu rezervovať „strojový čas“ a tlačiarne boli veľké zariadenia, ktoré hučali niekde v technickej miestnosti.
Pamätáte si svoj prvý deň v práci? Ako ste začínali?
Po skončení strednej priemyselnej školy v roku 1983 som nastúpil ako technik do výpočtového strediska. V tom čase sa ešte len pripravovala prevádzka druhého bloku elektrárne a zároveň sa budovalo nové výpočtové stredisko. Moja práca bola zameraná najmä na externé zariadenia – čítačky štítkov, tlačiarne či diskové jednotky. Na týchto zariadeniach sa spracovávali napríklad mzdy alebo sa tlačili materiálové evidencie. Vtedy fungovali aj terminálové pracoviská na rôznych objektoch elektrárne. Používatelia si museli dopredu rezervovať takzvaný strojový čas, aby mohli na výpočtovej technike pracovať. Keď sa spracovávali výplaty, pracovalo sa často aj na dve či tri zmeny a neraz sme zostávali aj na nočnej, keď bolo potrebné niečo dopočítať alebo opraviť.
Ako sa vaša práca postupne menila?
Veľká zmena prišla s nástupom osobných počítačov. Tie sa začali vo veľkom rozmiestňovať po celej elektrárni – spolu s tlačiarňami, skenermi či monitormi. Postupne sa dostávali aj do prevádzok, k majstrom na údržbe. S kolegami sme tvorili servisný tím, ktorý mal na starosti technickú podporu. Mali sme služobné auto a chodili sme po areáli riešiť problémy používateľov. Našou úlohou bolo reagovať čo najrýchlejšie, aby sme im pomohli a práca mohla pokračovať.
Zlomovým obdobím bol vznik spoločnosti JAVYS. Ako si na to spomínate?
K veľkej zmene došlo v roku 2006, keď sa rozdelili Slovenské elektrárne a vznikla spoločnosť JAVYS. Vtedy sa vybudovala nová serverovňa, nakúpila sa nová výpočtová technika a začali sa zavádzať nové operačné systémy. Keďže som toto prostredie dobre poznal a pracoval som s ľuďmi, ktorí ma poznali dlhé roky, prešiel som spolu s niekoľkými kolegami do nového tímu. Začiatky však neboli jednoduché. Prišlo nové vedenie s vysokými nárokmi a veľa vecí bolo potrebné zvládnuť veľmi rýchlo. Bola to veľká výzva.
Spomeniete si na moment, ktorý bol obzvlášť náročný?
Jedným z takých momentov bolo napríklad sťahovanie vedenia spoločnosti do Bratislavy. Počas jedného víkendu sme museli presťahovať a zapojiť všetku výpočtovú techniku tak, aby keď ľudia v pondelok ráno prišli do práce, všetko fungovalo. Takéto situácie si vyžadujú dobrú organizáciu aj spoluprácu tímu.
Technológie sa za tie roky výrazne zmenili. V čom najviac?
Rozdiel je obrovský. Kedysi bolo veľa vecí v papierovej forme, dnes je väčšina procesov digitalizovaná. Informácie si vieme rýchlo dohľadať a komunikácia je oveľa jednoduchšia. Technológie sa však menia nepretržite. Prichádzajú nové operačné systémy, nové aplikácie a zariadenia. Preto sa človek musí stále učiť nové veci.
Čo vás v práci drží už viac ako 20 rokov?
Boli momenty, keď som rozmýšľal, že odídem. Nakoniec však vždy prevážili dve veci – dobrý kolektív a práca, ktorá ma baví. Keď niekomu po šiestich či siedmich rokoch dáte nový počítač a vidíte, že má z toho radosť, je to taký malý dobrý pocit. Hovorievam, že robím Mikuláša aj v lete.
Akú úlohu zohráva kolektív?
Veľkú. Máme tu dobrú partiu a vieme sa na seba spoľahnúť. Keď niečo neviem ja, pomôže kolega – a naopak. Poznáme sa aj z ľudskej stránky a vieme o sebe veľa vecí. Táto spolupráca je veľmi dôležitá.
Zmenila sa podľa vás firemná kultúra?
Určite áno. Kedysi sme sa častejšie stretávali aj mimo práce. Boli rôzne spoločné posedenia, kde sme sa porozprávali a zabavili. Dnes je tempo práce rýchlejšie a takýchto príležitostí je menej. Občas je vianočný večierok alebo sa s kolegami stretneme na pive, ale tie staré časy mali v tomto smere svoje čaro.
Na tejto práci vás stále niečo baví?
Určite áno. Stále prichádzajú nové technológie a nové zariadenia. Keď príde nová technika, ešte ani nie je poriadne naskladnená a už ju rozbaľujeme a pozeráme, čo je nové. Je to podobné ako s novým mobilom – človek je prirodzene zvedavý, čo všetko dokáže.
Kde podľa vás bude spoločnosť o desať rokov?
Myslím si, že by mala aj naďalej zostať lídrom v oblasti vyraďovania jadrových zariadení. Máme technologické zázemie aj skúsenosti, ktoré treba využívať. Zároveň verím, že jadrová energetika má na Slovensku stále veľký potenciál a bude dôležitou súčasťou energetiky aj v budúcnosti.
Čo by ste odkázali novým kolegom?
Aby sa nebáli práce a neutekali pri prvom neúspechu. Keď človek dostane viac úloh alebo musí riešiť problém, práve vtedy sa najviac naučí. Prax je najlepší učiteľ. Veľa vecí sa človek nenaučí v škole – musí ich jednoducho zažiť.
Čo by ste spoločnosti zaželali k 20. výročiu?
Aby dokázala naplno využiť potenciál, ktorý má. Máme skúsených ľudí, technológie aj know-how. Treba mať odvahu ísť dopredu, spolupracovať a riešiť nové výzvy.
