Prírodné analógy
Prírodné analógy sú systémy v prírode, v ktorých v historických alebo geologických obdobiach prebehli alebo v súčasnosti prebiehajú fyzikálne a chemické procesy podobné tým, ktoré môžu nastať v hlbinnom geologickom úložisku. Prírodné analógy predstavujú excelentné prostriedky, ktoré umožňujú študovať schopnosť prírodného prostredia dlhodobo zadržiavať a izolovať rádioaktívny materiál.
V prírodných reaktoroch v Oklo (Gabun) pred asi dvoma miliardami rokov nastala v dôsledku priaznivého zoskupenia prvkov samovoľná štiepna reakcia, ktorá prebiehala asi 500 tisíc rokov. Vznikli tie isté rádionuklidy, aké vznikajú v reaktore jadrovej elektrárne. Výskumy v Oklo potvrdzujú mimoriadnu schopnosť miestnej horniny zadržiavať rádionuklidy. Väčšina „rádioaktívneho odpadu“ zotrvala v mieste vzniku alebo sa len minimálne vzdialila.
V Kanade sa nachádza pod jazerom Cigar Lake v hĺbke 430 m v kryštalickej hornine pod vrstvou ílov ložisko uránovej rudy s obsahom uránu až 50 %, vo forme oxidu uraničitého, podobne ako v jadrovom palive. Na povrchu nie je pozorovateľný žiadny znak, ktorý by svedčil o existencii ložiska. Systém inžinierskych a geologických bariér hlbinného úložiska je podobný geologickým bariéram tohoto prírodného analógu.
Podobne archeologické nálezy sklených a kovových predmetov z obdobia viac ako niekoľko tisíc rokov môžu poukázať na korózne rýchlosti kontajnera a sklenej matrice. Preskúmanie medeného kanónu zo švédskej lode Kronan, ktorý ležal 300 rokov v usadeninách Baltského mora poskytlo podrobné informácie o mechanizme korózie v prostredí sedimentov. Výsledky sa použili pri hodnotení rýchlosti korózie švédskeho a fínskeho návrhu kontajnera.