Jadrové elektrárne a životné prostredie

Úroveň radiácie v okolí jadrových elektrární sa nepretržite monitoruje pomocou stacionárnych a prenosných systémov radiačného monitorovania s cieľom overovať ochranu pracovníkov, obyvateľstva a životného prostredia. (Zdroj: © nikkytok / stock.adobe.com)

Úroveň radiácie v okolí jadrových elektrární sa nepretržite monitoruje pomocou stacionárnych a prenosných systémov radiačného monitorovania s cieľom overovať ochranu pracovníkov, obyvateľstva a životného prostredia. (Zdroj: © nikkytok / stock.adobe.com)

Bezpečne prevádzkovaná jadrová elektráreň má len malý vplyv na svoje okolie. Počas prevádzky nevypúšťa prakticky žiadne skleníkové plyny ani iné znečisťujúce látky typické pre elektrárne spaľujúce fosílne palivá. Do životného prostredia však môže kontrolovane vypúšťať malé množstvá rádioaktívnych látok v rámci stanovených limitov a pri chladení odvádza do okolia odpadové teplo prostredníctvom chladiacej vody alebo vodnej pary. Vďaka nízkym emisiám skleníkových plynov počas celého životného cyklu patrí jadrová energetika medzi nízkouhlíkové zdroje elektrickej energie a môže prispievať k zmierňovaniu zmeny klímy.

Väčšina rádioaktívneho odpadu vznikajúceho pri prevádzke jadrovej elektrárne sa zhromažďuje a spracúva tak, aby mohol byť bezpečne skladovaný alebo uložený a izolovaný od životného prostredia. Nakladanie s rádioaktívnym odpadom podlieha prísnym bezpečnostným požiadavkám a kontrole.

Prevádzkovatelia jadrových elektrární sú povinní vytvárať finančné prostriedky určené na budúce vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a na nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým jadrovým palivom vrátane ich konečného uloženia. Konkrétny spôsob financovania sa v jednotlivých krajinách líši.

Dva bloky Jadrovej elektrárne Temelín majú len malý vplyv na životné prostredie. Potvrdzujú to dlhodobé merania vykonávané od uvedenia prvého bloku do prevádzky v roku 2000. Pri výrobe elektrickej energie v jadrovom reaktore nevznikajú priame emisie CO<sub>2</sub> . Pri zohľadnení celého životného cyklu patrí jadrová energetika medzi nízkouhlíkové zdroje elektrickej energie. (Zdroj: © vencav / stock.adobe.com)

Dva bloky Jadrovej elektrárne Temelín majú len malý vplyv na životné prostredie. Potvrdzujú to dlhodobé merania vykonávané od uvedenia prvého bloku do prevádzky v roku 2000. Pri výrobe elektrickej energie v jadrovom reaktore nevznikajú priame emisie CO2. Pri zohľadnení celého životného cyklu patrí jadrová energetika medzi nízkouhlíkové zdroje elektrickej energie. (Zdroj: © vencav / stock.adobe.com)

Vplyv ťažby uránovej rudy na životné prostredie závisí od použitej metódy ťažby, vlastností ložiska a spôsobu nakladania s ťažobnými a úpravárenskými odpadmi. Vzhľadom na vysokú energetickú hustotu jadrového paliva je však na výrobu rovnakého množstva elektrickej energie potrebné podstatne menšie množstvo uránu než množstvo uhlia alebo iných fosílnych palív. Ťažba a spracovanie uránovej rudy napriek tomu vytvárajú odpady a môžu mať významné lokálne vplyvy na životné prostredie.

Prevádzka jadrových elektrární dosahuje vysokú úroveň bezpečnosti a závažné havárie sú veľmi zriedkavé. Jadrová bezpečnosť je však mimoriadne dôležitá, pretože pri závažnej havárii spojenej s významným únikom rádioaktívnych látok by mohlo dôjsť k dlhodobej kontaminácii životného prostredia. Jadrové elektrárne sa preto navrhujú, prevádzkujú a modernizujú tak, aby sa pravdepodobnosť takýchto udalostí a ich prípadné následky čo najviac obmedzili.

Podľa štúdií realizovaných v rámci projektu ExternE Európskej komisie patria jadrová a veterná energetika medzi zdroje elektrickej energie s nízkymi externými nákladmi súvisiacimi s vplyvmi na zdravie ľudí a životné prostredie.

 

Chladiace veže sú dominantným prvkom mnohých tepelných elektrární spaľujúcich fosílne palivá, ako aj jadrových elektrární. Napriek tomu, že môžu dosahovať výšku až 150 metrov, možno ich do okolitej krajiny začleniť pomerne citlivo. (Zdroj: © vencav / stock.adobe.com)
5 fotografií
Jadrová elektráreň počas bežnej prevádzky vypúšťa do životného prostredia najmä vodu a vodnú paru a kontrolovane aj malé množstvá kvapalných a plynných rádioaktívnych látok. Tieto výpuste sú monitorované a musia spĺňať stanovené limity na ochranu obyvateľstva a životného prostredia. (Zdroj: © meryll / stock.adobe.com)
Väčší únik rádioaktívnych látok z jadrového zariadenia môže spôsobiť kontamináciu okolitej pôdy a vegetácie. Aj preto musí prevádzka jadrových elektrární spĺňať prísne bezpečnostné požiadavky. (Zdroj: © Mihajlo Maricic / stock.adobe.com)
Počas bežnej prevádzky jadrovej elektrárne vzniká pomerne malé množstvo rádioaktívneho odpadu. Tento odpad sa dôsledne eviduje, spracúva a bezpečne skladuje alebo ukladá tak, aby sa minimalizoval jeho vplyv na ľudí a životné prostredie. (Zdroj: © Martin Vonka / stock.adobe.com)
5 fotografií

Vedeli ste, že...?

Počas bežnej prevádzky jadrovej elektrárne sú radiačné vplyvy na obyvateľstvo v jej okolí veľmi nízke a predstavujú iba malý zlomok prirodzeného radiačného pozadia.

English version
Vyraďovanie JE V1 Vyraďovanie JE A1 Nakladanie s VJP Nakladanie s IRAO a ZRAM Nakladanie s RAO Preprava RAO a VJP Komerčné aktivity