Plynom chladený reaktor (GCR) a pokročilý plynom chladený reaktor (AGR)

Plynom chladené reaktory (GCR – Gas-cooled Reactor) boli vyvinuté vo Veľkej Británii a neskôr boli prevádzkované aj v Taliansku a Japonsku. Starší typ reaktora Magnox (názov je odvodený od zliatiny horčíka Magnox použitej na pokrytie paliva) bol postupne odstavený a v súčasnosti už nie je v prevádzke. Jeho nástupcom sa stal pokročilý plynom chladený reaktor AGR (Advanced Gas-cooled Reactor), ktorý takisto využíva grafit ako moderátor. Reaktory AGR boli vyvinuté a prevádzkované výlučne vo Veľkej Británii.

Reaktory Magnox používali ako palivo prírodný urán uložený v palivových prútikoch s pokrytím zo zliatiny Magnox. Aktívna zóna reaktora bola umiestnená vo veľkej oceľovej tlakovej nádobe s priemerom približne 14 metrov, obklopenej betónovým biologickým tienením. Grafitovým moderátorom prechádzali tisíce palivových kanálov obsahujúcich palivové prútiky. Tieto reaktory umožňovali výmenu paliva počas prevádzky.

Ako moderátor sa používa grafit tvorený blokmi špeciálneho jadrového grafitu, ktorými prechádzajú palivové kanály. Chladiacim médiom je oxid uhličitý (CO₂) s tlakom približne 2,75 MPa. V starších reaktoroch GCR dosahuje teplota chladiaceho plynu približne 400 °C, zatiaľ čo modernejšie reaktory AGR pracujú s výstupnou teplotou až 650 °C. Oxid uhličitý odovzdáva tepelnú energiu v parogenerátore vode sekundárneho okruhu, kde vzniká para poháňajúca turbínu. Jadrová elektráreň s reaktorom GCR alebo AGR je preto dvojokruhovou elektrárňou.

Vedeli ste, že...?

Posledným prevádzkovaným reaktorom typu Magnox na svete bol blok Wylfa 1 vo Veľkej Británii, ktorý bol definitívne odstavený v roku 2015.