Produkcia rádioaktívneho odpadu

Každá ľudská činnosť produkuje určitý druh odpadu. Odhaduje sa, že ročne vznikajú stovky miliónov až niekoľko miliárd ton odpadu. Niektoré druhy odpadu sú nebezpečné pre človeka aj životné prostredie v dôsledku svojej toxicity alebo rádioaktivity. Rádioaktívny odpad však predstavuje iba malú časť z celkového množstva odpadu. S takýmto odpadom je potrebné zaobchádzať veľmi opatrne a bezpečne ho izolovať od životného prostredia. Výhodou rádioaktívneho odpadu je, že na rozdiel od toxického odpadu jeho nebezpečnosť s časom klesá a po určitom období (zvyčajne po desiatich polčasoch premeny) prestáva byť nebezpečný a možno s ním nakladať ako s bežným odpadom.

Väčšina rádioaktívneho odpadu nevzniká v jadrovej energetike. Takýto odpad sa označuje ako inštitucionálny rádioaktívny odpad a vzniká najmä v zdravotníctve, priemysle, vedeckom výskume a ďalších oblastiach. Produkujú ho všetky priemyselne rozvinuté krajiny bez ohľadu na svoju politiku v oblasti jadrovej energetiky.

 

Vedeli ste, že...?

Prevádzkovatelia jadrových elektrární vytvárajú osobitné finančné rezervy alebo prispievajú do fondov určených na budúce nakladanie s rádioaktívnym odpadom a na vyraďovanie jadrových elektrární z prevádzky.

Rádioaktívny odpad z jadrovej energetiky

V jadrovej energetike vzniká najväčšie množstvo odpadu pri spracovaní uránovej rudy. Oddelené hlušiny sa ukladajú na odvaloch alebo do odkalisiek. Hoci obsahujú približne 75 % pôvodnej rádioaktivity uránovej rudy, nepovažujú sa za rádioaktívny odpad. Na obmedzenie uvoľňovania radónu sa prekrývajú vrstvou zeminy.

Počas prevádzky jadrovej elektrárne vzniká nízkoaktívny a stredneaktívny odpad. Tento odpad môže byť tuhý, kvapalný alebo plynný a tvoria ho rádioizotopy zachytené z chladiva, použité filtre, kontaminovaná voda, oleje a ďalšie materiály. Po vyraďovaní jadrovej elektrárne z prevádzky sa rádioaktívnym odpadom stávajú aj aktivované oceľové konštrukčné prvky.

Vyhoreté jadrové palivo predstavuje vysokoaktívny rádioaktívny odpad, s ktorým je potrebné zaobchádzať mimoriadne opatrne.

Jadrová elektráreň s elektrickým výkonom 1 000 MW vyprodukuje ročne približne 200 až 350 m³ nízkoaktívneho a stredneaktívneho odpadu a približne 20 m³ vyhoretého jadrového paliva, ktoré v prípade, že je deklarované ako odpad, predstavuje vysokoaktívny rádioaktívny odpad. Po prepracovaní vyhoretého paliva zostávajú z tohto množstva len približne 3 m³ vysokoaktívneho odpadu (bez započítania obalových materiálov). Elektráreň na fosílne palivá s rovnakým elektrickým výkonom pritom ročne vyprodukuje stovky tisíc m³ popola.

Celková ročná produkcia nízkoaktívneho a stredneaktívneho odpadu zo všetkých jadrových elektrární na svete predstavuje približne štvrť milióna kubických metrov. Okrem toho jadrové elektrárne každoročne vyprodukujú približne 10 000 ton vyhoretého jadrového paliva, ktoré môže byť v závislosti od zvolenej stratégie palivového cyklu buď deklarované ako rádioaktívny odpad, alebo prepracované na opätovné využitie.

Vedeli ste, že...?

V krajinách prevádzkujúcich jadrové elektrárne predstavuje rádioaktívny odpad menej ako 1 % z celkového množstva produkovaného nebezpečného odpadu.

 

Rádioaktívny odpad mimo jadrovej energetiky

Väčšina rádioaktívneho odpadu nevzniká v jadrovej energetike, ale v iných odvetviach. Jedným z najväčších producentov je zdravotníctvo, pretože pri mnohých diagnostických a liečebných postupoch sa používajú rádioizotopy. Kontaminované rukavice, injekčné striekačky, obaly od liečiv aj samotné terapeutické žiariče sa po použití stávajú rádioaktívnym odpadom.

Rádioizotopy sa používajú aj v ďalších oblastiach, ako sú poľnohospodárstvo, priemysel a vedecký výskum. Aj tieto odvetvia preto produkujú rádioaktívny odpad. Približne 80 % všetkého rádioaktívneho odpadu vzniká mimo jadrovej energetiky.