Inherentná bezpečnosť je koncepcia návrhu jadrového reaktora, pri ktorej sa minimalizujú riziká pri havarijných stavoch využitím fyzikálnych zákonov, bez potreby aktívneho zásahu obsluhy alebo vonkajších systémov. Takéto bezpečnostné vlastnosti sú trvalo prítomné, automaticky funkčné a nezávislé od dodávky elektrickej energie.

Medzi typické prvky inherentnej bezpečnosti patria napríklad záporný teplotný koeficient reaktivity (so zvyšujúcou sa teplotou klesá účinnosť štiepnej reakcie), záporný dutinový koeficient (pri tvorbe pary sa znižuje moderácia neutrónov), gravitačné zasunutie havarijných tyčí do aktívnej zóny alebo prirodzená cirkulácia chladiva, pri ktorej je odvod tepla zabezpečený bez použitia čerpadiel.

Cieľom inherentnej bezpečnosti je dosiahnuť, aby sa reaktor pri poruchových stavoch sám stabilizoval do bezpečného stavu na základe svojich fyzikálnych vlastností.