Elementárna častica bez elektrického náboja, objavená v roku 1932 J. Chadwickom. Spolu s protónmi tvorí jadrá takmer všetkých atómov. Jediným jadrom bez neutrónov je jadro vodíka tvorené iba protónom. Neutróny a protóny, súhrnne nazývané nukleóny, sú v jadre viazané silnou jadrovou interakciou. Prítomnosť neutrónov je nevyhnutná pre stabilitu jadra, ich počet sa však môže líšiť aj pri atómoch toho istého chemického prvku. Atómy s rovnakým protónovým číslom, ale odlišným nukleónovým číslom (rozdielnym počtom neutrónov) nazývame izotopy. Niektoré izotopy môžu byť nestabilné (rádioaktívne).

Voľný neutrón podlieha beta rozpadu s polčasom rozpadu približne 10 minút. Prúd vysokoenergetických neutrónov predstavuje druh ionizujúceho žiarenia. Po zrážke s jadrami atómov môže byť neutrón zachytený a z jadra môže vzniknúť nestabilný izotop. Tento proces tak vedie k aktivácii materiálov vystavených silnému neutrónovému toku (napr. častí reaktora v jadrovej elektrárni alebo v zariadeniach výskumu termojadrovej fúzie). Neutrón môže tiež vyvolať štiepenie jadier ťažkých prvkov, čo je základom činnosti jadrových reaktorov, kde štiepenie jadier uránu, plutónia alebo tória uvoľňuje veľké množstvo energie.

Podľa energie sa neutróny delia na pomalé (termálne), ktoré sú v termodynamickej rovnováhe s prostredím, a rýchle neutróny s energiami približne nad 1 keV.