Slovo pochádza z Grécka (elektron = jantár). Na jantári boli po prvýkrát pozorované elektrické vlastnosti. Preto boli elementárne častice, nesúce jednotkový záporný elektrický náboj, pomenované ako elektrón. Elektrón má hmotnosť približne 9 × 10⁻³¹ kg, čo predstavuje asi 1/1836 hmotnosti protónu.

Elektróny sa vyskytujú v tzv. elektrónovom obale atómu, ktorý obklopuje jadro atómu, no môžu sa vyskytovať aj ako voľné častice. Elektróny nachádzajúce sa na najvyšších energetických hladinách, tzv. valenčné orbitály, sa zúčastňujú chemických reakcií (napríklad pri väzbe kyslíka s uhlíkom počas spaľovania).

Počet elektrónov v obale je v elektricky neutrálnom atóme rovný počtu protónov v jadre. Napr. urán obsahuje v jadre 92 protónov. V obale neutrálneho atómu uránu je preto 92 elektrónov. Ak atóm stratí časť elektrónov, stáva sa kladným iónom. Naopak, ak má atóm viac elektrónov než protónov, ide o záporný ión.

Keďže elektrón je nabité častica, jeho pohyb môže byť ovplyvnený magnetickým poľom. Usporiadaný pohyb voľných elektrónov sa označuje ako elektrický prúd. Vysokoenergetické elektróny uvoľnené z jadra atómu sa označujú ako beta žiarenie.