Žiarenie beta vzniká pri rádioaktívnych rozpadoch, pri ktorých sa z jadier atómov uvoľňujú beta častice. Beta častica môže byť elektrón (pri beta mínus rozpade) alebo pozitrón – antičastica elektrónu s kladným nábojom (pri beta plus rozpade).

Pri beta mínus rozpade sa neutrón v jadre premieňa na protón, pričom sa uvoľňuje elektrón a elektrónové antineutríno. Výsledné jadro má stabilnejší pomer medzi protónmi a neutrónmi.

Pri beta plus rozpade sa protón premieňa na neutrón a uvoľňuje sa pozitrón a elektrónové neutríno. Aj v tomto prípade vzniká stabilnejšie jadro.

Beta častice majú pomerne malú prenikavosť — dokáže ich zastaviť tenká kovová doska alebo niekoľko centimetrov vody.

Časticu beta dokáže spoľahlivo zachytiť tenká hliníková doska. (Zdroj: EnergyEncyclopedia.com)