Zotrvačník je historicky prvým akumulátorom energie. Jeho princíp spočíva v roztočení kotúča s pomerne veľkou hmotnosťou. Po odpojení od vonkajšieho zdroja energie kotúč zotrvačnosťou ďalej rotuje a stáva sa tak sám zdrojom naakumulovanej kinetickej energie.

Zotrvačníky sa v energetike široko používajú napríklad na plynulý dobeh napájacích čerpadiel pri výpadku elektrického napájania. Za zmienku tiež stojí skúšobná prevádzka elektrických gyrobusov vo Švajčiarsku. Ide o špeciálne upravené trolejbusy s jedenapoltonovým zotrvačníkom pod podlahou na hriadeli elektrického stroja. Moderné typy zotrvačníkov predstavujú ľahké a menšie šošovkovité kotúče z vystužených plastov, ktoré v špeciálnych ložiskách a vo vákuovej alebo héliom plnenej skrini rotujú až desaťtisíckrát za minútu. Takto konštruované zotrvačníky sa v priemysle využívajú na prekonanie krátkodobých výpadkov siete, nebezpečných pre riadiace a počítačové systémy.

Moderné typy zotrvačníkov predstavujú ľahké a menšie šošovkovité kotúče z vystužených plastov, ktoré v špeciálnych ložiskách a vo vákuovej alebo héliom plnenej skrini rotujú až desaťtisíckrát za minútu. Takto konštruované zotrvačníky sa v priemysle využívajú na prekonanie krátkodobých výpadkov siete, nebezpečných pre riadiace a počítačové systémy, alebo na rýchle dodanie veľkého výkonu v situáciách, keď ho elektrická sieť nedokáže okamžite zabezpečiť. Typickým príkladom použitia je štart tokamaku, ktorý vyžaduje vysoký výkon pre napájanie magnetických cievok a indukciu elektrického prúdu v plazme.

Zotrvačníkový generátor s valcovým rotorom. (Zdroj: Wikipedia.org)