Hlbinná baňa
Základom hlbinnej bane na ťažbu uhlia je zvislá jama – šachta, ktorá vedie z povrchu až k uhoľnému sloju a týči sa nad ňou ťažná veža. Šachtou schádzajú do bane baníci, dopravuje sa tadiaľ všetok potrebný materiál a energia, vedú sa potrubia a káble a vyváža sa tadiaľ vyťažené uhlie. Od šachty sa potom razia chodby potrebné pre vyťaženie ložiska uhlia. Ide o chodby prevažne vodorovné a bývajú v niekoľkých slojoch nad sebou. Kopú sa i zvažujúce sa chodby, ktoré spájajú jednotlivé poschodia.
Ťažba čierneho uhlia pomocou kombajnu. V prípade, že sa ťažobné dielo razí v uhlí alebo v nesúdržných horninách, je treba vyrazené chodby vystužiť, aby odolávali veľkým tlakom vrchných vrstiev, tzv. nadloží. Pôvodne sa na vystužovanie používala drevená výstuž, dnešné výstuže sú betónové alebo oceľové. V poruboch, t. j. v miestach, kde sa uhlie priamo ťaží, sa nedá budovať stabilná výstuž a z tohto dôvodu sa tam používa posuvná výstuž, čo je vlastne oceľová hydraulická výstuž, chrániaca baníkov pred tlakom a padajúcimi kusmi uhlia alebo horniny. Vydobytý priestor za postupujúcou výstužou sa väčšinou zakladá, t. j. vypĺňa horninovým materiálom, alebo úmyselne zavaľuje horninami zo stropu. Aby sa ťažobné dielo nezavalilo, treba nechávať tzv. ochranné piliere, t. j. uhoľné bloky, ktoré podopierajú nadložné vrstvy. Kedysi sa uhlie rúbalo zbíjacími kladivami, neskôr boli vyvinuté tzv. brázdiace stroje, pluhy a škrabáky. Dnes sa používajú rúbacie stroje kombinované s nakladacími – kombajny.
Všetky banské pracoviská sa musia vetrať z dôvodu umožnenia prístupu vzduchu a odvodu rôznych splodín (banských plynov). Najjednoduchšie je prirodzené vetranie, ale často je nutné použiť veľké ventilátory na nútenú cirkuláciu vzduchu. Väčšina hlbokých baní trpí prítokom spodných vôd. Kvôli ich odstráneniu sa hĺbi pod úrovňou najspodnejšieho poschodia ešte tzv. žumpa, kde sa voda z celej bane sústreďuje a čerpadlami vyčerpáva z bane na povrch.