Jadrové palivo

Palivom pre jadrové elektrárne je upravený urán. Pre potreby jadrovej energetiky sa v prírode vyskytuje v dostatočnom množstve. Z dvoch hlavných izotopov U 238 a U 235 sú pre štiepnu reakciu použiteľné len jadrá atómov U 235. V prírodnom uráne sa vyskytujú v množstve približne 0,7 %. Väčšina reaktorov využíva mierne obohatený urán, t.j. taký, v ktorom je podiel uránu 235 pomocou špeciálnej technológie zvýšený na 2 až 4 %.

Palivo sa v reaktore štiepi, pričom vzniká väčšie množstvo rádioaktívnych štiepnych produktov. Niektoré z jadier U 238 v palive sa jadrovými reakciami premieňajú na ťažšie rádioaktívne prvky. Najdôležitejší z nich je izotop plutónia Pu 239, ktorý je štiepiteľný a je potenciálnym palivom. V jadrovom reaktore, v ktorom sa používa ako palivo urán, vzniká až jedna tretina uvoľnenej energie štiepením plutónia. Po vyhorení sa palivo z reaktora vyberá a ukladá sa na dobu 3–4 rokov do bazénu skladovania vyhoreného paliva umiestneného vedľa reaktora. Vo vyhorenom palive ostáva ešte aj nespotrebovaný urán, plutónium a iné ťažké prvky. Po dostatočnom ochladení a znížení radiácie v bazéne skladovania sa vyhorené palivo môže prepracovať, čím sa získava nevyužitý urán a plutónium pre nové jadrové palivo.

V reaktoroch VVER 440 sa používa ako palivo oxid uraničitý UO₂ vo forme palivových tabletiek. Tie sú naukladané v palivových prútikoch, z ktorých je zložená palivová kazeta. V reaktore sú pracovné a regulačné kazety. Regulačné kazety pozostávajú z pracovnej časti a absorbčnej časti, ktorá je pevne spojená s pohonom regulačnej kazety. Elektropohony regulačných kaziet sú umiestnené v hornom bloku nad reaktorom a slúžia na vykonávanie pracovného, alebo bezpečnostného vertikálneho pohybu regulačných kaziet.