Jadrová elektráreň V1 s reaktormi VVER 440 bola koncepčne riešená v dvoch samostatných energetických blokoch. Technologická schéma bloku bola dvojokruhová.

Primárny okruh

Primárny okruh je časť zariadení jadrovej elektrárne, v ktorej sa jadrová energia mení na tepelnú. Zdrojom tepelnej energie v jadrovej elektrárni je štiepna reakcia prebiehajúca v aktívnej zóne reaktora. V aktívnej zóne reaktora JE V1 bolo 349 kaziet, z toho 37 regulačných kaziet, 36 imitátorov na ochranu zvaru steny tlakovej nádoby reaktora pred radiačným tokom a ostatné boli palivové kazety. Každá palivová kazeta obsahovala 126 palivových prútikov s tabletkami oxidu uraničitého v obale zo zirkóniovej zliatiny. Tepelnú energiu odvádzala z reaktora chladiaca voda, ktorá prúdila okolo palivových článkov prostredníctvom šiestich cirkulačných slučiek pripojených na reaktor. Hlavnými časťami slučky bolo primárne potrubie s cirkulačným čerpadlom, dvoma uzatváracími armatúrami a horizontálnym parogenerátorom. Z reaktora postupovala zohriata voda cez hlavné uzatváracie armatúry do parogenerátorov, kde odovzdávala svoju energiu vode sekundárneho okruhu. Voda primárneho okruhu s teplotou približne 300 °C a tlakom 12,25 MPa a prechádzala vnútrom rúrkového zväzku, ktorý tvoril 5536 rúrok s dĺžkou 8–12 metrov. Voda sekundárneho okruhu s tlakom približne 5 MPa sa v nádobe parogenerátora premieňala na paru. Ochladená voda primárneho okruhu prúdila z parogenerátorov späť do aktívnej zóny reaktora cez hlavné cirkulačné čerpadlá, ktoré udržiavali obeh vody v primárnom okruhu. Na jednu z cirkulačných slučiek bol pripojený kompenzátor objemu, ktorý vyrovnával zmeny objemu vody pri zmene výkonu reaktora a súčasne udržiaval tlak chladiacej vody v primárnom okruhu na konštantnej hodnote.

Sekundárny okruh

V sekundárnom okruhu sa premieňa tepelná energia pary vyrobenej v parogenerátoroch na energiu mechanickú v parnej turbíne. Na jednom bloku JE V1 boli dve turbíny, každá s výkonom 220 MWe. Turbína mala vysokotlakovú časť a zdvojenú nízkotlakovú časť. Expanzia tlakovej pary medzi lopatkami rotora turbíny spôsobovala jeho točenie. Po expanzii pary v nízkotlakovej časti a znížení teploty v turbíne sa v kondenzátoroch para menila na vodu. Kondenzát vznikajúci z pary bol vedený späť do parogenerátora, kde sa znovu menil na paru a prúdil do turbíny. Cyklus vody a pary v sekundárnom okruhu sa uzatvoril. K premene pohybovej energie na elektrickú energiu dochádzalo v generátore, ktorého rotor bol pevne spojený s rotorom turbíny. Na svorkách generátora sa získavala elektrická energia s napätím 15,75 kV, následne sa transformovala na 220 kV a distribuovala do siete.

Okruh cirkulačnej chladiacej vody

Pre efektívnejšiu premenu tepelnej energie na mechanickú bolo zabezpečené chladenie kondenzátorov pod nízkotlakovými časťami turbín, v ktorých bola pare odnímaná jej už nevyužiteľná energia, čo zaisťoval tretí, tzv. cirkulačný chladiaci okruh elektrárne. Na tento okruh boli pripojené chladiace veže, kde sa voda zohriata v kondenzátoroch ochladzovala. Zatiaľ čo primárny a sekundárny okruh boli okruhy uzavreté, okruh cirkulačnej chladiacej vody bol otvorený. V chladiacich vežiach dochádzalo k úletu pary a drobných čiastočiek vody do ovzdušia a preto bol systém dopĺňaný upravenou prídavnou chladiacou vodou z rieky Váh.