Urýchľovač častíc
Zariadenie, ktoré pomocou elektrických polí urýchľuje nabité častice na veľmi vysoké rýchlosti a energie. Existuje mnoho typov urýchľovačov. Najjednoduchšie využívajú statické elektrické pole, v ktorom sa častice urýchľujú vplyvom rozdielu elektrického potenciálu medzi elektródami. Zložitejšie urýchľovače využívajú časovo premenlivé elektromagnetické pole, ktoré časticu opakovane vystavuje stále väčším urýchľujúcim napätiam, a tým jej postupne zvyšuje energiu.
Dráha častice môže byť priamočiara (lineárny urýchľovač – linac) alebo zakrivená pomocou magnetického poľa do kruhu, čo umožňuje opakovaný priechod tou istou urýchľovacou štruktúrou až na rýchlosti blízke rýchlosti svetla.
Urýchľovače sa využívajú vo vede na skúmanie štruktúry hmoty. Menšie urýchľovače nachádzajú uplatnenie v priemysle a medicíne na výrobu umelých rádionuklidov. Vo výskume termonukleárnej fúzie sa využívajú na vstrekovanie urýchlených častíc do plazmy za účelom jej ohrevu. Urýchľovače môžu mať aj potenciálne uplatnenie pri transmutácii dlhšie žijúcich izotopov v rádioaktívnych odpadoch.
