Účinný prierez vyjadruje pravdepodobnosť interakcie medzi dopadajúcou časticou a cieľovou časticou alebo jadrom – napríklad medzi pomalým neutrónom a jadrom uránu-235.

Ak by dve tvrdé, neelastické gule narazili do seba, ich účinný prierez by bol úmerný ich geometrickej veľkosti. Pri časticiach, ktoré môžu vzájomne pôsobiť na diaľku (napríklad elektrostatickou, gravitačnou alebo jadrovou silou), býva účinný prierez spravidla väčší než ich fyzický rozmer.

Treba však rozlišovať medzi pravdepodobnosťou akejkoľvek interakcie a pravdepodobnosťou konkrétnej reakcie (napr. rozptyl pod určitým uhlom, absorpcia, štiepenie). Pravdepodobnosť konkrétnej reakcie je vždy nižšia ako pravdepodobnosť akejkoľvek interakcie.

Pri návrhu konštrukcie štiepneho jadrového reaktora je nevyhnutné poznať účinné prierezy medzi všetkými časticami a prvkami, ktoré budú v reaktore interagovať. Napríklad zistením, že pomalé neutróny majú vyššiu pravdepodobnosť vyvolania štiepenia jadra U-235 než rýchle neutróny, sa začal v reaktoroch využívať moderátor.

Ďalším príkladom je bór, ktorý má veľmi vysoký účinný prierez pre interakciu s neutrónmi, vďaka čomu je vynikajúcim absorbérom neutrónov. Preto sa používa v regulačných tyčiach a vo forme kyseliny boritej v chladiacom okruhu ľahkovodných reaktorov.