Obohacovanie je fyzikálny proces, ktorým sa zvyšuje podiel štiepneho izotopu uránu ²³⁵U v jadrovom palive. Väčšina jadrových reaktorov vyžaduje obohatenie uránu na úroveň približne 3 až 5 % izotopu ²³⁵U, pričom niektoré zariadenia môžu vyžadovať aj vyšší stupeň obohatenia.

Proces obohacovania využíva hmotnostný rozdiel medzi izotopmi uránu ²³⁸U a²³⁵U, ktorý zodpovedá hmotnosti troch neutrónov. Atómy uránu sa separujú podľa svojej hmotnosti, čím sa postupne zvyšuje koncentrácia izotopu ²³⁵U na požadovanú hodnotu.

Medzi hlavné metódy obohacovania patria plynná difúzia, odstredivé obohacovanie v centrifúgach a laserová separácia izotopov. Staršou metódou obohacovania bolo oddeľovanie izotopov pomocou magnetických polí v zariadení nazývanom kalutrón.

Model cylindrických centrifúg používaných na obohacovanie uránu. (Zdroj: EnergyEncyclopedia.com)