Jadrové palivo
Za jadrové označujeme palivo obsahujúce štiepne prvky. V tomto palive sa jadrovými reakciami premieňa časť jadrovej energie na teplo. Využíva sa najmä urán, plutónium alebo tórium. Niektoré rýchle množivé reaktory dokážu spaľovať aj dlhodobé aktinoidy získané z vyhoreného jadrového paliva. Štiepny materiál môže byť viazaný v pevnej matrici vo forme oxidu, karbidu, nitridu alebo kovového paliva.
Najpoužívanejším typom je oxid uraničitý obohatený na 3 – 5 % štiepneho izotopu uránu 235U. Palivo sa najčastejšie vyrába vo forme keramických peliet, ktoré sa naskladajú do ochrannej rúrky (pokrytia paliva), čím vzniká palivový prútik. Fixáciou palivových prútikov do pravidelnej mriežky sa vyrába palivový súbor (kazeta).
V niektorých typoch reaktorov má palivo formu malých zrniečok rozptýlených v grafitových guliach (napr. vysokoteplotný plynom chladený reaktor – HTGR), alebo je rozpustené v roztavených soliach, ktoré zároveň slúžia ako chladiace médium (reaktor s roztavenými soľami – MSR).
Podľa stupňa obohatenia izotopom 235U rozdeľujeme urán na:
- ochudobnený (menej ako 0,71 % – odpad z obohacovacieho procesu),
- prírodný (0,71 %),
- slabo obohatený (1 – 5 %),
- stredne obohatený (5 – 20 %),
- silne obohatený (20 a viac %).
Energetický výťažok je nasledujúci:
- prírodný urán – 0,69 TJ/kg,
- slabo obohatený – 3 až 8,5 TJ/kg,
- palivo množivých reaktorov – až 52 TJ/kg.
| Odkazy: | Prehľad výroby elektriny spálením 1 kg fosílnych a jadrových palív. |
