Olovený akumulátor
Olovený akumulátor elektrickej energie vynašiel v roku 1859 francúzsky fyzik G. R. Planté. Jeho princíp spočíva v premene elektrickej energie na chemickú energiu akumulátorového média. Olovený akumulátor sa skladá z párov olovených dosiek, ponorených do nádoby s roztokom kyseliny sírovej. Na doskách nenabitého akumulátora sa usadí účinkom kyseliny síran olovnatý PbSO4. Pripojením jednosmerného elektrického napätia pri nabíjaní sa na kladnej elektróde vytvára červenohnedý oxid olovičitý PbO2, záporná elektróda sa pokryje tmavo šedou vrstvou hubovitého olova. Tým sa nabitý akumulátor premenil na galvanický článok. Elektrolyt zhustne a na svorkách páru elektród nameriame napätie 2,1 V. Pri vybíjaní, po spojení svoriek elektród cez záťaž, začne prebiehať opačná chemická reakcia ako pri nabíjaní.
V súčasnosti vyrábané akumulátory sú kompaktné. Nádobky majú vyplnené väčším počtom párov doštičiek oddelených pórovitými separátormi. Podľa počtu článkov na uzatvorenom povrchu, prepojených olovenými spojkami, produkujú napätie 6, 12, 24 nebo 48 V. Dosahujú vynikajúcu účinnosť okolo 80 %. Najrozšírenejšie automobilové akumulátory 12 V majú kapacitu 50 Ah (ampérhodín) a ich životnosť je až 500 nabíjacích cyklov.
