Stav, pri ktorom sa v aktívnej zóne jadrového reaktora nahromadia prvky silno pohlcujúce neutróny, a tým spomaľujú alebo potláčajú štiepnu reťazovú reakciu. Tieto látky sa označujú ako „reaktorové jedy“ alebo „neutrónové jedy“. Vznikajú buď priamo ako štiepne produkty, alebo následným rádioaktívnym rozpadom. Väčšinou ide o izotopy s krátkym polčasom rozpadu, prípadne po pohltení neutrónu prechádzajú na stabilné látky, ktoré už neutróny významne nepohlcujú. Pri dostatočne vysokej koncentrácii môžu spôsobiť až zastavenie štiepnej reakcie.

Typickým príkladom je tzv. xenónová otrava. Xenón-135, najsilnejší známy neutrónový absorbér, vzniká pri nízkom výkone reaktora a môže spôsobiť jeho výraznú otravu. Pri zvýšení výkonu však rýchlo „vyhorí“ zachytávaním neutrónov a mení sa na stabilný izotop, ktorý už neutróny nepohlcuje.