Javys, a.s.

Energetický slovník

A
B
C
D
E
F
G
H
CH
I
J
K
L
M
N
O
P
Q
R
S
T
U
V
W
X
Y
Z

Ropovod

Ropovody sú zvárané z oceľových rúr, ktorých najmenší vnútorný priemer býva 30 cm, najväčší až 122 cm. Ropovody sa vedenú po povrchu zeme, ale ukladajú sa aj na dno morí do hĺbky až 400 m, v betónových ochranných plášťoch. V určitých vzdialenostiach sú na trati ropovodu čerpacie stanice s čerpadlami, tok ropy sa kontroluje meracími prístrojmi, ktoré sledujú množstvo a rýchlosť prietoku ropy. Rýchlosť prúdu býva 1 až 6 m/s. Ropovod je treba denne kontrolovať po celej dĺžke potrubia a musí sa tiež vykonať občasné čistenie. Čistenie sa robí pomocou štetinatého „ježka“, ktorý sa nechá unášať prúdom ropy.

Celková dĺžka všetkých ropovodov na svete predstavuje rádovo státisíce kilometrov. K najznámejším svetovým ropovodom patrí 2 190 km dlhý Big Inch v USA (vedie z nálezísk v Texase do rafinérii v Pensylvánii), kanadský ropovod spoločnosti Interprovincial (vedie z Edmontonu v Kanade cez Chicago v USA do kanadského Montrealu a meria 3 787 km), ropovod Trans Arabian s dĺžkou 1 700 km (vedúci z oblasti Bahrajnu v Perskom zálive cez Saudskú Arábiu k Stredozemnému moru), aljašský ropovod (vedie od ložísk v zátoke Prudhoe na severe do prístavu Valdez na juhu a je 1 287 km dlhý). Ako najdlhší ropovod sveta sa označuje ruský ropovod Družba s dĺžkou 5 502 km. Vychádza z Kujbyševa na Volge a vedie na západ, v bieloruskom Mozyru sa delí na dve vetvy – severná smeruje do Poľska a Nemecka, južná cez Užhorod na Slovensko, kde sa v Šahách opäť rozdeľuje na tri vetvy: jedna vedie do Bratislavy, druhá do Zálužia pri Moste v ČR a tretia do Budapešti.

detail
detail