Postupná degradácia materiálu vystaveného silnému žiareniu, najmä toku neutrónov. Pri zrážkach neutrónov s atómami dochádza k ich malým posunom v kryštálovej mriežke materiálu (napr. steny tlakovej nádoby reaktora). Zmeny v kryštálovej štruktúre môžu viesť k zmene vlastností materiálu – k jeho krehnutiu a zvýšenému riziku vzniku trhlín.

Na zabezpečenie dlhej životnosti tlakovej nádoby reaktora sa hľadajú zliatiny s čo najvyššou odolnosťou voči radiačnému krehnutiu. Keďže stupeň krehnutia tlakovej nádoby nemožno priamo merať, skúmajú sa ožiarené vzorky z rovnakého materiálu a vypočítava sa neutrónový tok, ktorému bola nádoba vystavená. Miera radiačného poškodenia sa potom vyjadruje veličinou displacement per atom (dpa), teda priemerným počtom posunov atómu v kryštálovej mriežke materiálu.

Radiačné krehnutie je problémom aj pre vákuovú nádobu zariadení pre termonukleárny výskum, kde sa očakávajú ešte vyššie neutrónové toky než v štiepnych reaktoroch.