Je typ jadrovej reakcie, pri ktorej je prilietajúca častica (zvyčajne neutrón) pohltená jadrom atómu. Pri radiačnom záchyte neutrónu sa hmotnostné číslo jadra zvýši o 1. Prebytočná energia, ktorú jadro získa pohltením neutrónu, sa uvoľní vo forme jedného alebo viacerých fotónov gama žiarenia. Ak je vzniknutý izotop nestabilný, následne podlieha beta rozpadu, pri ktorom sa neutrón v jadre premení na protón a tým sa zvýši protónové (atómové) číslo o 1. Týmto procesom môžu v prírode vznikať ťažšie prvky – prvky ťažšie ako železo vznikli v jadrách hviezd práve záchytom neutrónov.

V jadrovom priemysle sa radiačný záchyt využíva na pohlcovanie nadbytočných neutrónov pomocou regulačných alebo havarijných tyčí. V rýchlych množivých reaktoroch sa pomocou záchytu neutrónov vytvárajú nové štiepne izotopy slúžiace ako ďalšie jadrové palivo.

Pre využitie termonukleárnej fúzie na Zemi bude dôležitá výroba trícia. Plánuje sa jeho produkcia v tzv. množivých moduloch, kde bude trícium vznikať záchytom neutrónov v lítiu.

Radiačný záchyt neutrónu. (Zdroj: EnergyEncyclopedia.com)