Súčasná generácia paroplynových zariadení dosahuje čistú účinnosť 55 %. Budúce generácie energetických technológií umožnia prelomenie hranice 60 %. Kalinov cyklus dovoľuje dosiahnuť účinnosť vyššiu ako 60 % a dokonca sa priblížiť k teoretickej hranici danej Carnotovým cyklom (70 až 80 %). Kalinov cyklus využíva zmes čpavku a vody s meniacimi sa bodmi varu. V obehu sa mení zloženie zmesi kvôli minimalizácii teplotných rozdielov.

Kalinov cyklus sa skladá z jednotlakového kotla na odpadové teplo, kde prebieha vyparovanie a prehrievanie zmesi, medzichladiča, ktorý hradí deficit v spotrebe tepla a je umiestnený medzi stredotlakovým a nízkotlakovým dielom turbíny, a destilačného a kondenzačného subsystému, do ktorého pracovná látka vstupuje v stave suchých nasýtených pár a kondenzuje v širokom rozsahu teplôt. Kalinov cyklus nájde uplatnenie pri všetkých paroplynových obehoch i technológiách čistého uhlia, pretože výrazne zvyšuje účinnosť obehu a znižuje prevádzkové náklady. Umožňuje využitie v širokom rozsahu výkonov (20 až 250 MWe) spaľovacích turbín a je vhodný i na kogeneráciu.

Výkon Kalinovho cyklu je približne o 25 % vyšší ako pri dvojtlakovom Rankinovom cykle a o 15 až 18 % vyšší než pri trojtlakovom Rankinovom cykle. Vývoj Klinovho cyklu sa uskutočnil na demonštračnej jednotke 3 MWe v Canoga Park v Kalifornii, kde prebiehali skúšobné testy počas 4 000 h.