Ťažba ropy
Ropné ložiská sa otvárajú a ťažia hlbinnými vrtmi, z ktorých ropa buď sama vyviera, niekedy dokonca tryská do mnohometrovej výšky, alebo sa čerpá. V prípade samovoľného výtoku sa pochopiteľne z ústia vrtu musí odoberať a bezpečne odvádzať. Pri čerpaní väčšinou možno využívať tlak plynov, zhromaždených vo vrchnej časti ložiska, pod nepriepustnou vrstvou hornín.
Vrty hĺbené na ťažbu ropy prechádzajú najrôznejšími horninami s rôznou tvrdosťou a súdržnosťou. Aby sa ich steny nezavaľovali a vrt tak nebol porušený, zabezpečujú sa steny vrtu oceľovými rúrami – pažnicami. Pažnice sa do vrtu spúšťajú už v priebehu vŕtania, vrtné náradie nimi prechádza. Po dokončení vrtu sa na ich najvrchnejšiu časť pripája odberné zariadenie.
VŔTANIE
Najjednoduchší a tiež často používaný spôsob sa nazýva nárazové vŕtanie. Vrtným náradím je v tomto prípade dláto upevnené na vrtnom sútyčí, ktoré tvoria oceľové rúry spájané závitmi. Pri otáčavom (rotačnom) vŕtaní sa namiesto dláta používajú tzv. vrtné korunky, väčšinou osadzované priemyselnými diamantmi, aby mali čo najväčšiu tvrdosť. Vrtný stroj otáča sútyčím s korunkou a tá horninu na dne vrtu obrusuje a drví.
ŤAŽBA Z MORSKÉHO DNA
Mnohé pobrežné štáty využívajú na ťažbu ropy ložiská nachádzajúce sa v tzv. šelfe, t.j. v pribrežnej časti morského dna, zvažujúcej sa zvoľna od čiary pobrežia. Len v Severnom mori, blízko Veľkej Británie či Nórska, sa už dnes ťaží na 50 ložiskách, ktorých zásoby sa odhadujú najmenej na 2 miliardy ton ropy a 1 500 miliárd kubických metrov zemného plynu. Ropa i plyn sa tu ťažia (z hĺbok až 180 metrov) z vrtných plošín umiestnených v mori.