Alebo tepelné obehy – súslednosť zmien stavu pracovnej látky, ktorá sa začína a končí vždy vo východiskovom bode. Najznámejšie tepelné obehy sú Carnotov cyklus s najvyššou termickou účinnosťou (má skôr teoretický význam pre hodnotenie reálnych tepelných obehov), Clausiov-Rankinov parný cyklus používaný vo veľkej väčšine elektrární na fosílne palivá, Braytonov cyklus s plynovou turbínou a v poslednom čase paroplynové cykly (kombinácia plynového a parného cyklu).