Vitrifikácia
Vitrifikácia je spôsob stabilizácie a úpravy rádioaktívneho odpadu vznikajúceho pri prevádzke jadrovej elektrárne, jeho zatavením do sklovitej matrice. Najčastejšie sa používa na zvyškový odpad zo spracovania vyhoreného jadrového paliva, avšak je použiteľná aj pre iné druhy rádioaktívneho odpadu. Metóda spočíva vo výrobe špeciálnych fosfátových alebo borosilikátových skiel alebo sklokeramiky z kvapalného alebo rozdrveného tuhého rádioaktívneho odpadu a sklovitých materiálov pri teplote 900 až 1 200 °C. Výhodou metódy je veľmi nízka vylúhovateľnosť a vysoká objemová redukcia výsledného produktu. Nevýhodou je nutnosť použitia pomerne zložitej technológie (porovnaj s bitúmenáciou a cementáciou).
V tejto forme môže byť rádioaktívny odpad bezpečne ukladaný napríklad v hlbinnom geologickom úložisku.
