Väzbová energia
Väzbová energia je množstvo energie, ktoré je potrebné dodať, aby sa oddelila častica zo sústavy – napríklad z atómového jadra. Energia potrebná na úplné rozloženie jadra na jednotlivé nukleóny (protóny a neutróny) sa nazýva jadrová väzbová energia a predstavuje jeden zo základných pojmov jadrovej fyziky.
Priemerná väzbová energia na nukleón je približne 1,1 MeV pri deutériu (izotop vodíka) a okolo 7,6 MeV pri uráne.
Väzbová energia a štiepenie:
Pri štiepnej reakcii sa jadro ťažkého prvku, napríklad uránu, rozpadne na dve menšie jadrá, ktoré majú vyššiu väzbovú energiu na nukleón ako pôvodné jadro. Rozdiel sa uvoľní vo forme energie – a práve tá sa využíva v jadrových elektrárňach.
Väzbová energia a fúzia:
Pri jadrovej fúzii sa dve ľahké jadrá (napr. deutérium a trícium) zlúčia do jedného jadra so zvýšenou väzbovou energiou. Rozdiel medzi väzbovou energiou pôvodných a výsledného jadra sa uvoľní ako energia. Toto je princíp budúcich fúznych elektrární.
Prvky v strede periodickej tabuľky:
Prvky v strednej časti periodickej tabuľky majú veľmi podobnú väzbovú energiu na nukleón, takže ich spájaním ani štiepením prakticky nemožno získať energiu. Preto nie sú vhodné ani pre štiepne, ani pre fúzne energetické procesy.
