Stelarátor je, podobne ako tokamak, výskumné zariadenie na vytvorenie a udržanie plazmy pri výskume možnosti využitia termojadrovej reakcie (fúzie) na výrobu energie. Stelarátor má uzavretú magnetickú konfiguráciu, ktorá na rozdiel od tokamaku môže pracovať v kontinuálnom režime. Stelarátormi sa zaoberali v západných krajinách, kým tokamaky boli v minulosti predmetom výskumu iba v Sovietskom zväze. Všetky pokusy vyrobiť a udržať v stelarátoroch horúcu plazmu zostali ale až do konca šesťdesiatych rokov bez väčšieho úspechu. Keď potom ruskí vedci v roku 1969 podali správu o dosiahnutých teplotách plazmy až 10 miliónov °C v tokamaku T3 v moskovskom Kurčatovovom ústave, rýchle sa zmenilo svetové zmýšľanie v prospech tokamakov. Od tej doby sa väčšina fúznych experimentov uskutočňuje pomocou tokamakov.