Energetický slovník

A
B
C
D
E
F
G
H
CH
I
J
K
L
M
N
O
P
Q
R
S
T
U
V
W
X
Y
Z

Polovodiče

Polovodiče (či presnejšie elektrónové polovodiče) sú nekovy s elektrónovou vodivosťou. Od kovov sa odlišujú predovšetkým malou elektrickou vodivosťou a obrátenou závislosťou vodivosti od teploty (na rozdiel od kovov, vodivosť s teplotou rastie). U niektorých polovodičov dochádza absorpciou svetla k uvoľňovaniu vodivostných elektrónov (vnútorný fotoelektrický jav). 

Z hľadiska mechanizmu vedenia prúdu rozlišujeme polovodiče typu P a typu N.
Polovodičové prvky sú kremík (Si), germánium (Ge), selén (Se) a telúr (Te).

Polovodiče typu N (s negatívnymi nositeľmi prúdu) majú v kryštalickej mriežke nepatrné množstvo cudzích atómov s väčším počtom valenčných elektrónov, než zodpovedá mocenstvu atómov pôvodnej kryštalickej mriežky. Prebytočný valenčný elektrón je viazaný k atómu prímesi len slabou väzbou a môže byť od atómu odtrhnutý. Takýmto spôsobom vznikajú vodivostné elektróny, ktoré sa môžu v kryštáli voľne premiestňovať. Cudzí atóm, ktorý je zdrojom vodivostných elektrónov, sa nazýva donor. 

Polovodiče typu P (s pozitívnymi nositeľmi prúdu) majú kryštalickú mriežku znečistenú nepatrným množstvom cudzích atómov (akceptorov), schopných viazať valenčné elektróny pôvodnej kryštalickej mriežky. Tým sa vytvárajú prázdne miesta po elektrónoch, ktoré môžeme považovať za kladne nabité diery. Na prázdne miesto sa môže presunúť elektrón zo susedného atómu, takže kladné diery sú v kryštalickej mriežke voľne pohyblivé. 

Vyraďovanie JE V1 Vyraďovanie JE A1 Nakladanie s VJP Nakladanie s IRAO a ZRAM Nakladanie s RAO Preprava RAO a VJP Komerčné aktivity